Preklad
Spoločný základ translatológie [Shared ground in translation studies]

Andrew Chesterman a Rosemary Arrojová
Helsinská univerzita | Univerzita Estadual de Campinas
Preložili Simona Ďurejová, Milena Nehilová a Klaudia Bednárová-Gibová
Prešovská univerzita v Prešove , Slovensko
Obsah

Jednou z tém fóra s názvom Odborná príprava prekladateľov a tlmočníkov/prekladateliek a tlmočníčok: Nové smerovania v tomto miléniu (v španielskom meste Vic v máji 1999), bola téma konceptuálnej a teoretickej priepasti medzi tými, ktorí pristupujú k translatológii z pohľadu postmodernej kulturológie a textológie, a tými, ktorí na ňu nahliadajú ako na empirickú a deskriptívnu vedu.

Spor medzi spomenutými prístupmi možno rozriešiť na pozadí esencializmu a nonesencializmu. Esencializmus vo všeobecnosti tvrdí, že významy sú objektívne a stabilné, že úlohou prekladateľa je ich nájsť a sprostredkovať, a ostať tak čo najneviditeľnejším. Naopak nonesencializmus v podstate hovorí, že významy (nevynímajúc význam pojmu „preklad“) sú inherentne nestabilné a musia byť zakaždým nanovo interpretované. Prekladatelia sú teda nevyhnutne viditeľní.

Obaja (Rosemary Arrojová a Andrew Chesterman) sme považovali za zaujímavé a konštruktívne pozrieť sa na to, ako možno tieto dva prístupy k translatológii zosúladiť. Rosemary Arrojová predtým obhajovala nonesencialistický prístup vo výskume a v odbornej príprave prekladateľov a tlmočníkov/prekladateliek a tlmočníčok (Arrojová, 1998Arrojo, Rosemary 1998 “The Revision of the Traditional Gap between Theory and Practice and the Empowerment of Translation in Postmodern Times”. The Translator 4:1. 25–48.Google Scholar), Andrew Chesterman naopak zastával empirizmus (Chesterman, 1998Chesterman, Andrew 1998 “Causes, Translations, Effects”. Target 10:2. 201–230.Google Scholar).

V nasledujúcej časti najprv predstavíme 30 „téz“, ktoré vychádzajú z nášho spoločného základu. Napísali sme ich spoločne a obaja akceptujeme ich znenie. Ktorákoľvek z téz by mohla byť rozvinutá detailnejšie, ale snažili sme sa o stručnosť. Po zozname téz nasledujú dva samostatné závery, v ktorých každý z nás poskytuje k spoločnému základu svoje stanovisko a rozvíja diskusiu k vybraným bodom.

Čo je preklad?

1.

Translatológia, či akýkoľvek iný výskum v oblasti prekladu, sa usiluje porozumieť fenoménu prekladu bez ohľadu na jeho definíciu a prax.

2.

Vo všeobecnosti sa každá definícia úzko spája s teóriou, preto neexistuje žiadna absolútne objektívna definícia „prekladu“, ktorú by sme automaticky prijali skôr, než daný koncept preskúmame, keďže žiadna definícia prekladu nikdy nebude úplná. Vždy začíname s pracovnou definíciou, ktorú priebežne zdokonaľujeme. Akademici/akademičky s rozličnými výskumnými cieľmi majú tendenciu začať (a skončiť) s rozdielnymi definíciami. Mali by sme si čo najlepšie ujasniť, prečo volíme či akceptujeme istú definíciu a/alebo koncepciu prekladu.

3.

Žiadne „holé“ dáta neexistujú. Dáta ako také nedostávame, vždy ich cielene získavame. Hoci sme si toho vedomí, je to skutočnosť, ktorej sa nevyhneme. Bez dát sa však nezaobídeme, preto si musíme zvoliť niečo, na čom budeme výskum realizovať. Je teda nevyhnutné vedieť čo najlepšie odôvodniť, prečo si volíme konkrétne dáta.

4.

Jedným z cieľov translatológie je zistiť, ktoré typy textov (v určitej kultúre a v určitom čase) boli označené ako „preklady“ v porovnaní s textami, ktoré toto označenie nedostali. Súčasťou tohto výskumného cieľa je zistiť, kto a z akých dôvodov o označení rozhoduje a či sa tieto dôvody v priebehu času menia.

5.

Anglické slovo „translation“ (preklad) nemusí automaticky označovať ten istý koncept ako slovo v inom jazyku, ktoré nesie približne rovnaký význam (napríklad Übersetzung). Translatológia sa snaží zmapovať tieto rozdielne koncepcie a ich zmeny v priebehu času. Dokonca aj v angličtine (ktorá je zhodou okolností jazykom, ktorý obaja používame) sa chápanie ľudí, čo predstavuje pojem „translation“, môže značne líšiť. Opodstatneným výskumným cieľom je teda zistiť, do akej miery sa rozličné koncepcie prekladu prelínajú, a to v rámci jednej kultúry a zároveň naprieč kultúrami.

6.

Translatológia tiež skúma, čo sa prekladá a čo nie (v určitom čase a v určitej kultúre) ako súčasť pohybu myšlienok medzi kultúrami.

7.

Ďalej skúma osoby a skupiny osôb, ktoré reálne prekladajú, kým sú (boli), aké je ich kultúrne pozadie a pod.

8.

Ďalším výskumným cieľom translatológie je pozorovať diskusie o preklade, ktoré sa vedú v určitej kultúre v určitom čase, napríklad diskusie samotných prekladateľov/prekladateliek, klientov/klientiek, spoločnosti ako celku či translatológov/translatologičiek. Jedným zo spôsobov ako nájsť odpoveď na otázku „Čo je preklad?“, je skúmať diskusie o preklade. Samotný fakt, že ľudia vo všeobecnosti o preklade veľa nehovoria, je zaujímavým zistením, napríklad z hľadiska neviditeľnosti prekladateľa/prekladateľky atď.

9.

Ľudia vo všeobecnosti (vrátane translatológov/translatologičiek) často vyjadrujú svoje ponímanie prekladu metaforou. Každá metafora prezentuje preklad v inom svetle. Bez takýchto metafor sa nezaobídeme.

10.

Všetky metafory v sebe implikujú istý význam. Napríklad metafora „preklad je transfer“ implikuje, že niečo sa prenáša, že to ostáva konštantné v celom procese prekladu a že je to objektívne „prítomné”. Za to „niečo“ sa často považuje význam alebo myšlienka, zmysel, vouloir dire, a iné.

11.

Ďalšie metafory so sebou prinášajú iné implikácie. Metafora „preklad je výkon“ ponúka chápanie, podľa ktorého je preklad istou formou interpretácie a opätovnej kreácie. Metafora „preklad je kanibalizmus” vyjadruje koncepciu prekladu, ktorá háji údajné právo prekladateľa/prekladateľky využívať zdrojový text na akýkoľvek účel, ktorý sa mu/jej zdá vhodný.

12.

Koncept „preklad“ môžeme charakterizovať ako prototypový koncept, pričom jadro konceptu tvoria texty (typy textov), ktoré väčšina ľudí v určitej kultúre a v určitom čase akceptuje ako preklady. Na periférii sa nachádzajú menej typické príklady, ktoré niektorí akceptujú a iní zase nie. Translatológia sa snaží zistiť, ktoré textové črty sa nachádzajú v jadre a ktoré na periférii (v určitej kultúre a v určitom čase, ale aj vo všeobecnosti) a tiež to, prečo sú konkrétne črty takto rozdelené.

13.

Poznáme mnoho rôznych typov prekladov, niektoré sú častejšie a niektoré typickejšie než iné. Translatológia sa usiluje vytvoriť typológiu prekladových textov (v rámci určitej kultúry v určitom čase, ale aj vo všeobecnosti).

14.

Otázka „Čo je preklad?“ úzko súvisí s otázkou „Čo je dobrý preklad?“. Translatológia skúma, ako sa názory a kritériá hodnotenia kvality prekladu líšia naprieč kultúrami a časovými obdobiami. Zároveň sa pokúša zistiť, či existujú nejaké kritériá kvality, ktoré možno nájsť vo viacerých kultúrach a časových obdobiach.

Prečo je tento (typ) preklad(u) práve takýto?

15.

Ak rozumieme určitému javu, musíme vedieť vysvetliť prečo je taký aký je, a prečo vôbec existuje. Translatológia skúma rozličné podmienky, dôvody, vplyvy či príčiny prekladateľského správania.

16.

Existujú rôzne typy vysvetlení prekladateľského správania. Niektoré príčiny sa zdajú determinujúcejšie, iné sú iba akýmisi ovplyvňujúcimi faktormi. Niektoré faktory slúžia iba na to, aby nás upozornili na nečakané javy, s ktorými sa môžeme pri prekladateľskom správaní stretnúť.

17.

Translatológia skúma rôzne druhy vplyvov a všeobecných podmienok, akými sú napríklad osobnosť prekladateľa/prekladateľky, jeho/jej pohlavie, kognitívne schopnosti, osobné skúsenosti, procesy rozhodovania, ďalej vplyv klienta/klientky, skoposu, samotnej situácie konkrétneho prekladu, vplyv zdrojového textu, zdrojového a cieľového jazyka, možných čitateľov/čitateliek, taktiež vplyv sociokultúrnych a historických faktorov, ideologických faktorov, hodnôt, etického hľadiska atď.

18.

Jedným z možných vysvetlení prečo sú preklady (v určitej kultúre, v určitom čase a pod.) také aké sú, je opis noriem zdrojovej a cieľovej kultúry, ktoré prekladateľa/prekladateľku ovplyvnili. Takýto vplyv môže byť pozitívny (prekladatelia/prekladateľky ho nasledujú) alebo negatívny (prekladatelia/prekladateľky sa voči nemu búria).

19.

Každý/á prekladateľ/prekladateľka je iný/iná a ak podrobne analyzujeme podmienky, v ktorých preklad vzniká, zistíme, že sú vždy jedinečné a neopakujú sa. Každý preklad je svojím spôsobom výnimočný a nie je možné ho dokonale vysvetliť na základe iného prekladu.

20.

Prekladanie je ľudská činnosť (stroje v tomto prípade neberieme do úvahy). Do určitej miery je správanie nás všetkých veľmi podobné. Rôzne príklady toho, čo nazývame prekladateľským správaním, budú niesť nejaké spoločné známky, a to už len na základe predbežnej definície, ktorú používame na účely výskumu. Inými slovami, existujú vzory prekladateľského správania, ktoré možno pozorovať v samotných prekladoch.

21.

Vzory správania a textov môžeme skúmať. Na základe výskumu spomínaných vzorov môžu translatológovia/translatologičky formulovať výroky o opakujúcich sa javoch, napríklad že za istých podmienok majú prekladatelia/prekladateľky tendenciu konať takto a takto, prípadne že za istých podmienok majú preklady väčšinou také a také charakteristické črty.

Aký vplyv majú preklady?

22.

Translatológia skúma účinok prekladových textov, a to vo všeobecnosti alebo v určitej kultúre, v určitom čase a pod. V prvom rade, čítajú sa preklady ako preklady alebo ako texty cieľovej kultúry? Cieľom translatológie je rozvinúť hypotézy, ktoré objasnia vplyv prekladov, napríklad v rámci charakteristických prvkov prekladových textov. Povedzme, ak sa ľudia nesmejú na preloženom vtipe, resp. sa smejú na mieste, kde sa to neočakáva, dôvodom môže byť konkrétny prvok samotného prekladu. Okrem iného translatológia skúma nižšie uvedené výroky (23.–30.).

23.

Preklady podobne ako originály môžu zmeniť zmýšľanie čitateľa/čitateľky.

24.

Preklady podobne ako originály môžu ovplyvniť následné správanie čitateľa/čitateľky.

25.

Preklady podobne ako originály môžu ovplyvniť celé kultúry, vrátane (typického alebo prevládajúceho) vnímania jednej kultúry druhou kultúrou. Súčasťou kultúry je, samozrejme, jazyk.

26.

V niektorých prípadoch majú čitatelia/čitateľky tendenciu hodnotiť kvalitu prekladu. Niektorí čitatelia/čitateľky, najmä klienti/klientky, vnímajú kvalitu prekladu pozitívne alebo negatívne.

27.

Iní čitatelia/čitateľky sú zas platení za to, aby na preklad reagovali určitým spôsobom (kritici/kritičky, vyučujúci/vyučujúce). Preto ich nemožno považovať za typickú či reprezentatívnu vzorku čitateľov/čitateliek.

28.

Niektorí vyjadrujú svoje očakávania ohľadom kvality preskriptívne: „Za týchto podmienok alebo pri takomto probléme by prekladatelia/prekladateľky mali, resp. nemali robiť to a to“. Translatológia skúma takéto preskriptívne vyjadrenia ako súčasť diskusie o preklade.

29.

Pre študentov/študentky prekladateľstva a ich vyučujúcich/vyučujúce sú informácie o podmienkach, ktoré vedú k vzniku prekladov so želaným účinkom, veľmi užitočné. Rovnako užitočné je vedieť, aké charakteristické črty týchto prekladov majú tendenciu prinášať želaný účinok. (Želaný podľa koho? Áno, aj to je relevantná otázka.)

30.

Pri výskume príčin a účinkov prekladov vyvstávajú predovšetkým etické otázky. Napríklad v akom zmysle môže byť vplyv rozhodnutia prekladať, vplyv prekladu, prípadne vplyv konkrétneho prekladateľského rozhodnutia „dobrý“?

Závery Andrewa Chestermana

Body 9–11:

Vyjadrenia, že preklad môžeme (alebo by sme mali) interpretovať určitým spôsobom (ako „niečo“), musíme, podľa môjho názoru, chápať ako interpretačné hypotézy. Podľa týchto hypotéz je v istom ohľade užitočné interpretovať preklad určitým spôsobom. Takéto hypotézy hodnotíme na základe ich pridanej hodnoty pre translatológiu, prípadne na základe ich vplyvu na obraz prekladateľa/prekladateľky o sebe samom/samej, alebo na jeho/jej rozhodovací proces. Vo všeobecnosti platí, že interpretačné hypotézy tvoria základ akejkoľvek konceptuálnej analýzy. Napríklad argument, že existuje päť typov ekvivalencie môžeme preformulovať nasledovne: Predpokladám, že (z takých a takých dôvodov) je užitočné interpretovať pojem ekvivalencie v kontexte jeho piatich podradených pojmov. Každý deskriptívny výskum sa zakladá na určitom type konceptuálnej analýzy. Najprv potrebujeme interpretačné hypotézy, napríklad o faktoroch celkového prostredia, ktoré sa z určitého dôvodu zdá relevantné alebo užitočné vyčleniť a označiť.

Bod 10:

Chcel by som dodať, že niektoré významy sa (v určitých kontextoch) zdajú stabilnejšie ako iné. Porovnajte napríklad vlastné mená ako University of Vic, alebo slovné spojenie 350 miligramov a abstraktné substantíva ako demokracia alebo preklad. Všetky významy sú späté s určitým kontextom, ale zdá sa, že niektoré sú kontextovo späté viac, iné menej. V niektorých prípadoch je esencialistický postoj zdanlivo menej odôvodnený ako v iných prípadoch.

Bod 18:

Z definície vyplýva, že normy sú preskriptívne, majú teda normatívnu hodnotu. Ľudia sa tejto normatívnosti buď podriadia, alebo jej vzdorujú. Avšak výroky o normách sami o sebe nie sú preskriptívne, ale deskriptívne. Jednoducho opisujú, ako sa dané normy vnímajú.

Bod 21:

Podľa môjho názoru je výrok o pravidelnostiach predovšetkým deskriptívnou hypotézou a má nasledovné znenie: všetky preklady (určitého typu) zvyknú mať také a také črty, resp. všetci prekladatelia/prekladateľky (za určitých podmienok) robia to a to (porov. štúdiu o údajných prekladových univerzáliách, ako napríklad explicitácia). Niektorí translatológovia/translatologičky sa snažia formulovať veľmi všeobecné deskriptívne hypotézy pomocou zákonov. Tieto zákony nie sú svojou podstatou preskriptívne, iba veľmi všeobecne opisujú pravidelnosti a vzory správania. Je pravda, že niektorí prekladatelia/prekladateľky ich môžu pociťovať ako preskriptívne. Ak sú výroky o prekladových univerzáliách alebo pravidelnostiach potvrdené empirickými dôkazmi, môžu slúžiť ako vysvetlenia, napr. prekladateľ/prekladateľka P takto postupoval(a) (čiastočne) preto, lebo prekladatelia/prekladateľky takto vo všeobecnosti postupujú a prekladateľ/prekladateľka P je tiež prekladateľom/prekladateľkou. Inými slovami, takéto výroky slúžia ako explanačné hypotézy. To isté platí pre opisy noriem.

Bod 28:

Myslím, že preskriptívne výroky sú skutočne prediktívnymi hypotézami. Ak vy ako prekladateľ/prekladateľka nepostupujete istým spôsobom, predpokladám, že niekomu (mne, klientovi/klientke, čitateľovi/čitateľke…) sa váš preklad nebude páčiť. Prediktívne hypotézy môžeme testovať na empirických dôkazoch.

Bod 29:

Aplikácia teórie prekladu do odbornej prípravy prekladateľov/prekladateliek sa implicitne zakladá na schopnosti teórie predvídať, t.j. navrhovať dobré prediktívne hypotézy. Prediktívne hypotézy môžu viesť od podmienok k črtám prekladu a tiež od prekladových čŕt k účinkom prekladu. Môžeme ich použiť na testovanie explanačných hypotéz. Prediktívne hypotézy nie sú nijakým spôsobom preskriptívne, nezasahujú do slobody rozhodovacieho procesu prekladateľa/prekladateľky.

Na záver si položme otázku: Ako by potom vyzerala teória prekladu? Podľa mňa by teóriu prekladu tvoril logicky prepojený súbor dobre podložených hypotéz (interpretačných, deskriptívnych, explanačných a prediktívnych). Tieto hypotézy by objasňovali ako preklady (rôzneho typu) majú tendenciu súvisieť s rozličnými typmi podmienok a dôsledkov (historických/kultúrnych/ideologických/situačných/osobných/lingvistických a pod.). Takáto teória by bola vždy otvorená ďalšiemu vylepšeniu. Vždy by tu bola možnosť nahradiť ju inou teóriou, vhodnejšou pre daný účel.

Závery Rosemary Arrojovej

Body 9–11:

Ak platí, že „neexistuje žiadna absolútne objektívna definícia ‚prekladu‘, ktorú by sme automaticky prijali skôr, než daný koncept preskúmame, keďže žiadna definícia prekladu nikdy nebude úplná“, na čom sme sa obaja zhodli, nevyhnutne to znamená, že akýkoľvek výskum v danej oblasti bude ideologicky a historicky poznačený, a teda bude reflektovať podmienky a záujmy svojich tvorcov/tvorkýň. Ak každý výskum odzrkadľuje svojich tvorcov/tvorkyne a podmienky, v ktorých vznikol, nemôžeme žiadnu štúdiu považovať za čisto „objektívnu“, neutrálnu, a dokonca ani „deskriptívnu“. Okrem iného, ak „interpretačné hypotézy tvoria základ akejkoľvek konceptuálnej analýzy“, a ak „sa každý deskriptívny výskum zakladá na určitom type konceptuálnej analýzy“, ako hovorí Chesterman, potom v žiadnom prípade nemôžeme tvrdiť, že jednoznačne oddeľujeme deskriptívne od interpretačného. Nikdy teda nebudeme mať všeobecnú teóriu prekladu, ktorú by všetci definitívne akceptovali.

Bod 10:

Význam vždy závisí od kontextu. Na základe uhla pohľadu a konkrétnej situácie môžeme významy vnímať ako „viac“ alebo „menej“ stabilné. Vždy však rovnako závisia od konkrétneho kontextu. Vlastné meno University of Vic dáva zmysel len tým, ktorí poznajú explicitný a implicitný kontext, do ktorého toto vlastné meno patrí a ktorý mu dáva význam. To isté jednoznačne platí aj pre koncepty ako demokracia, ktoré niekto môže vnímať ako menej stabilné. Keby sme sa opýtali Fidela Castra alebo Augusta Pinocheta, čo je „demokracia“, na ich definíciách tohto konceptu by nebolo nič „nestabilné“ bez ohľadu na to, aké rozdielne definície by to v konečnom dôsledku boli. Castro aj Pinochet budú presvedčení, že majú tú správnu „definíciu“ a že ten druhý sa mýli. Logické závery takýchto vyjadrení sú pre preklad jednoznačne zásadné a ďalekosiahle a mohli by sme ich zhrnúť nasledovne: žiaden preklad nebude jednoznačný alebo univerzálne akceptovateľný a žiaden preklad neunikne ideológii a perspektivizmu. Ak významy originálu nie sú „v texte objektívne prítomné“, žiaden preklad nebude úplne verný takzvanému „originálu“, hoci je možné, že v určitom čase a za určitých podmienok ho niektorí budú za taký považovať.

Body 15–16:

Musím však dodať, že „rozumieť javu“ pre mňa automaticky zahŕňa sprostredkovávanie. Inými slovami, subjekt, ktorý „rozumie javu“ je nevyhnutne súčasťou tohto porozumenia. Akékoľvek vysvetlenie bude preto odzrkadľovať osobu, ktorá vysvetľuje a jej situáciu.

Bod 18:

Pravdaže, výroky o normách sami osebe nie sú preskriptívne, no nie sú ani čisto „deskriptívne“. Nevyhnutne budú odzrkadľovať uhol pohľadu, záujmy a perspektívu tých, ktorí ich rozvíjajú, resp. ich „opisujú“, a v žiadnom prípade nebudú univerzálne platné a aplikovateľné.

Body 21/28:

Ak sa domnievame, že deskriptívne výroky alebo hypotézy nemožno objektívne odlíšiť od interpretačných perspektív, ktoré ich tvoria a umožňujú ich existenciu, platí, že čokoľvek čo považujeme za „pravidelnosť“, bude odrážať záujmy určitého odborníka/odborníčky prekladu alebo výskumnej skupiny v určitom čase a v určitom kontexte. Keď odborník/odborníčka navrhuje výrok alebo deskriptívnu hypotézu, ako napríklad: „všetky preklady (určitého typu) zvyknú mať také a také črty“, alebo „všetci prekladatelia/prekladateľky (za určitých podmienok) zvyknú postupovať takto a takto“, a tvrdí, že sa spolieha na „empirické dôkazy“, nevyhnutne hovorí z určitého uhla pohľadu a ovplyvňujú ho/ju určité okolnosti a ideologické a kultúrne záujmy. To čo považuje za „empirické dôkazy“, budú vnímať inak odborníci/odborníčky, ktorých teórie predstavujú iný uhol pohľadu. Ak sa na to pozeráme takto, potom je v podstate autoritárske požadovať, aby sa tieto výroky či hypotézy stali „univerzáliami“. Nešlo by totiž len o pokus vnútiť svoje vlastné miestne, historicky a ideologicky determinované závery do všeobecných a neutrálnych „zákonov“, ale aj o nevšímavosť k iným, tiež miestne determinovaným výrokom alebo hypotézam. Ďalším autoritárskym znakom tohto typu výskumu je vzťah, ktorý výskum zvyčajne explicitne a implicitne etabluje voči prekladateľovi/prekladateľke vo všeobecnosti. Inými slovami, zatiaľ čo odborník/odborníčka sa javí ako niekto, kto má právo formulovať a vytvárať zákony, či už zámerne preskriptívne alebo nie, prekladatelia/prekladateľky sú vnímaní iba ako predmet štúdia.

Bod 29:

Aplikácia teórie prekladu v odbornej príprave prekladateľov/prekladateliek by mala zdôrazňovať úvahy o mnohých implikáciách a dôsledkoch prekladu ako formy písania. Teória prekladu by sa namiesto tvorby prediktívnych hypotéz mala snažiť pripraviť budúcich prekladateľov/prekladateľky a zvýšiť ich povedomie ako tvorcov/tvorkýň textov s veľkou zodpovednosťou, keďže budú zohrávať kľúčovú úlohu v budovaní vzťahov medzi kultúrami.

Touto cestou by sme chceli vyzvať ostatných translatológov/translatologičky, aby sa k téme vyjadrili. Stručné odpovede (v rozsahu max. 4 strany) môžu byť uverejnené v sekcii „Fórum“ v časopise Target.

Literatúra

Arrojo, Rosemary
1998 “The Revision of the Traditional Gap between Theory and Practice and the Empowerment of Translation in Postmodern Times”. The Translator 4:1. 25–48.Google Scholar
Chesterman, Andrew
1998 “Causes, Translations, Effects”. Target 10:2. 201–230.Google Scholar

Korešpondenčná adresa

Andrew Chesterman

Department of Romance Languages

FIN-00014 University of Helsinki

Finland

[email protected]

Co-author information

Rosemary Arrojová[email protected]