Preklad
Kedy a prečo prekladatelia a prekladateľky dopĺňajú konektory? Korpusový výskum [When and why do translators add connectives? A corpus-based study]

Viktor Becher
Hamburská univerzita | Prešovská univerzita v Prešove
Translated by Markéta Matisková, Katarína Spišáková, Veronika Vargová a Ivana Hostová
Hamburská univerzita | Prešovská univerzita v Prešove

Abstraktná

Dopĺňanie a vynechávanie konektorov (spojky, spojovacie príslovky a pod.) je v preklade častým javom.11.Pozn. red.: Termín connective adverbs sa vzťahuje na prípady ako therefore ‚preto, a teda‘, however ‚(a)však‘. Do slovenčiny tento termín prekladáme ako spojovacie príslovky, hoci v slovenskej lingvistickej klasifikácii nejde o príslovky, ale o spojky, príp. častice. Tento článok prezentuje výsledky výskumu, cieľom ktorého bolo objasniť motiváciu, ktorá prekladateľov a prekladateľky vedie k vytváraniu posunov, špeciálne so zameraním na dopĺňanie konektorov. Výskum bol vykonaný na obojsmernom paralelnom korpuse, ktorý obsahoval preklady obchodných textov z angličtiny do nemčiny a naopak. Výskum spočíval v identifikovaní, zrátaní a rozanalyzovaní doplnených a vynechaných konektorov. Do úvahy sa pritom okrem iného brali aspekty, ako je jazykový kontext daného posunu, potenciálne asociované posuny, ktoré prekladateľka/prekladateľ vytvoril, či alternatívne možnosti prekladu. Zistilo sa, že prevažnú väčšinu identifikovaných posunov možno pripísať vopred definovaným rozdielom medzi angličtinou a nemčinou v oblasti syntaxe, lexiky a komunikačných noriem. Zo zistení vyplýva, že predstava, že prekladateľky a prekladatelia sa riadia akousi „univerzálnou stratégiou“ explicitácie, ktorá sa v translatologických výskumoch často objavuje (pozri napr. Blum-Kulkovej hypotézu explicitácie), nie je potrebná.

Kľúčové slová:
Obsah

1.Úvod

Explicitnosť môžeme definovať ako verbalizáciu informácií, ktoré by si adresát z komunikátu dokázal vyvodiť (napríklad z predchádzajúceho diskurzu) aj v prípade, že by neboli verbalizované. Explicitáciu možno potom definovať ako zvýšenie explicitnosti v preklade (Becher 2010a 2010a “Abandoning the notion of ‘translation-inherent’ explicitation. Against a dogma of translation studies.” Across Languages and Cultures 11:1. 1–28.Google Scholar: 3). Tento článok prezentuje výsledky výskumu, cieľom ktorého bolo objasniť, kedy a prečo prekladatelia explicitáciu používajú. Tak ako v predchádzajúcich výskumoch v tejto oblasti, aj tu bol využitý obojsmerný prekladový korpus, v ktorom boli identifikované a zrátané doplnenia a vynechania konektorov. Na rozdiel od predchádzajúcich štúdií však v tomto výskume nevychádzame z Blum-Kulkovej hypotézy explicitácie, a to z dôvodov, ktoré budú uvedené v ďalšej časti. Predchádzajúce výskumy explicitácie mali tendenciu unáhlene pripísať zdanlivo nevysvetliteľné výskyty explicitácie údajne univerzálnej stratégii, „ktorá je inherentnou súčasťou procesu jazykovej mediácie“ (Blum-Kulka 1986Blum-Kulka, Shoshana 1986 “Shifts of cohesion and coherence in tanslation”. Juliane House and Shoshana Blum-Kulka, eds. Interlingual and intercultural communication. Tübingen: Gunter Narr 1986 17–35.Google Scholar: 21). Táto štúdia sa radikálne líši v tom, že intenzívne pátra po menej ezoterických príčinách jednotlivých výskytov explicitácie, pričom berie do úvahy všeobecné pragmatické hľadisko a medzijazykové rozdiely v syntaxi, lexike a komunikačných normách. Hlavným cieľom štúdie bolo ukázať, že predpoklad existencie prekladovo inherentného procesu explicitácie nie je na vysvetlenie všadeprítomnosti explicitácie v preklade potrebný. (Tento výskum je súčasťou omnoho väčšieho výskumu, v ktorom som analyzoval asi dvetisíc explicitujúcich a implicitujúcich posunov, ktoré okrem dopĺňania a vynechávania konektorov zahŕňali mnoho iných druhov posunov. Pozri Becher (2011a) 2011a Explicitation and implicitation in translation. A corpus-based study of English-German and German-English translations of business texts. PhD dissertation, University of Hamburg.Google Scholar. Výsledky prezentované v tomto článku možno považovať za reprezentatívnu podskupinu výsledkov väčšieho projektu).

Článok je štruktúrovaný nasledovne: časť 2 poskytuje stručný a kritický prehľad predchádzajúceho výskumu explicitácie, časť 3 podáva informácie o cieli a metodológii štúdie, časti 4 a 5 predstavujú kvantitatívne a kvalitatívne výsledky štúdie a časti 6 a 7 uzatvárajú článok vyvodením niekoľkých všeobecných záverov.

2.Veľmi stručný (a veľmi kritický) prehľad predchádzajúceho výskumu explicitácie

Väčšina výskumov explicitácie bola doteraz vykonaná pod zastrešujúcou hlavičkou hypotézy explicitácie Shoshany Blum-Kulkovej. Tá postuluje, že „explicitácia je univerzálnou stratégiou, ktorá je inherentnou súčasťou procesu jazykovej mediácie“ (1986Blum-Kulka, Shoshana 1986 “Shifts of cohesion and coherence in tanslation”. Juliane House and Shoshana Blum-Kulka, eds. Interlingual and intercultural communication. Tübingen: Gunter Narr 1986 17–35.Google Scholar: 21). Ako však ukázal Becher (2010a) 2010a “Abandoning the notion of ‘translation-inherent’ explicitation. Against a dogma of translation studies.” Across Languages and Cultures 11:1. 1–28.Google Scholar, táto hypotéza má tri závažné nedostatky:

Po prvé, hypotéza explicitácie je nemotivovaná, pretože nevysvetľuje, prečo by preklady mali byť „inherentne“ explicitnejšie ako nepreložené texty. Prečo by mal kognitívny proces, na ktorom je založený preklad, uprednostňovať explicitáciu (a nie napríklad implicitáciu)? Alebo, inými slovami, ktorá vlastnosť translačného procesu je konkrétne zodpovedná za výskyt prekladovo inherentnej explicitácie? Na túto otázku by raz mohla nájsť odpoveď nová oblasť translatológie – výskum translačných procesov (pozri Göpferich a Jääskeläinen 2009Göpferich, Susanne and Riitta Jääskeläinen 2009 Process research into the development of translation competence: Where are we, and where do we need to go? Across Languages and Cultures 10:2. 169–191.Google Scholar). No pokiaľ zostane táto otázka nezodpovedaná – a pritom dnes nie je ani jasné, či odpoveď vôbec existuje –, hypotéza explicitácie zostane len divokou špekuláciou, ktorú možno len ťažko nazvať vedeckou hypotézou.

Po druhé, hypotéza explicitácie je z logického hľadiska neekonomická, pretože predpokladá existenciu špecifického typu explicitácie, ktorý je nezávislý od jazykových párov. Nikto nebude protestovať proti tvrdeniu, že (takmer) každý prekladový korpus bude obsahovať množstvo explicitácií, ktoré vyplývajú z rozdielov medzi východiskovým a cieľovým jazykom (pozri napr. príklady na „obligatórnu explicitáciu“, ktoré uvádza Klaudy 2008Klaudy, Kinga 2008 “Explicitation”. Mona Baker and Gabriela Saldanha, eds. Routledge Encyclopedia of Translation Studies. London-New York: Routledge. 104–108.Google Scholar). Koncept prekladovo inherentnej explicitácie však ani zďaleka nie je taký jednoznačný, keďže je pri ňom nevyhnutné rátať s tým, že translačný proces v sebe obsahuje čosi, vďaka čomu vzniká osobitný typ explicitácie, ktorý je nezávislý od jednotlivých jazykov v danom páre. Podľa Occamovej britvy by však mal byť počet predpokladov vo vede čo najnižší. Hypotéza explicitácie túto zásadu jasne porušuje.

Po tretie, hypotéza explicitácie nie je jasne sformulovaná. Jednotlivé formulácie, ktoré Blum-Kulková poskytuje, obsahujú množstvo dôležitých termínov, ktoré si vyžadujú definíciu. Blum-Kulková napríklad uvádza, že explicitácia je spôsobená „univerzálnou stratégiou“ (1986Blum-Kulka, Shoshana 1986 “Shifts of cohesion and coherence in tanslation”. Juliane House and Shoshana Blum-Kulka, eds. Interlingual and intercultural communication. Tübingen: Gunter Narr 1986 17–35.Google Scholar: 21) – v tomto kontexte je nutné sa pýtať, aký druh stratégie má na mysli (Vedomú? Podvedomú?) a čo má znamenať „univerzálnosť“ (Týka sa všetkých prekladateliek/prekladateľov? Týka sa väčšiny z nich?).

Becher (2010a) 2010a “Abandoning the notion of ‘translation-inherent’ explicitation. Against a dogma of translation studies.” Across Languages and Cultures 11:1. 1–28.Google Scholar uzatvára, že tieto problémy sú také zásadné, že hypotéza explicitácie je v súčasnej podobe nevedecká a nemala by sa viac skúmať. Napriek týmto trom problémom (ktorým sa spravidla v literatúre nevenuje pozornosť) bolo o Blum-Kulkovej hypotéze napísaných mnoho štúdií, pričom takmer všetky predkladajú dôkazy v jej prospech. Pozri napr. nasledujúce citáty:

  • Øverås (1998Øverås, Linn 1998 “In search of the third code: An investigation of norms in literary translation”. Meta 43:4. 557–570.Google Scholar: 16): „Blum-Kulkovej hypotéza explicitácie sa v rámci prítomnej analýzy potvrdila“

  • Pápai (2004Pápai, Vilma 2004 “Explicitation: a universal of translated text?”. Anna Mauranen and Pekka Kujamäki, eds. Translation universals. Do they exist? Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins 2004 143–164.Google Scholar: 157): „explicitácia je pravdepodobne univerzálnou črtou preložených textov, t. j. prítomný súbor údajov podporuje Blum-Kulkovej hypotézu“

  • Konšalová (2007Konšalová, Petra 2007 “Explicitation as a universal in syntactic de/condensation”. Across Languages and Cultures 8:1. 17–32.Google Scholar: 31): „Výsledky tejto štúdie sú v súlade so zisteniami iných autoriek a autorov, výskum ktorých podporuje hypotézu explicitácie […]“.

Tento záver bol však vo všetkých prípadoch nesprávny. Ako ukázal Becher (2010a 2010a “Abandoning the notion of ‘translation-inherent’ explicitation. Against a dogma of translation studies.” Across Languages and Cultures 11:1. 1–28.Google Scholar, 2010b 2010b “Towards a more rigorous treatment of the Explicitation Hypothesis in translation studies”. trans-kom 3:1. 1–25.Google Scholar, 2011a 2011a Explicitation and implicitation in translation. A corpus-based study of English-German and German-English translations of business texts. PhD dissertation, University of Hamburg.Google Scholar), štúdie, ktoré sa zameriavajú na hypotézu explicitácie (napr. tie, ktoré sú citované vyššie), sa vyznačujú najmenej jedným z nasledujúcich závažných nedostatkov:

  1. Nezohľadňovali interferenčné faktory, napr. explicitáciu, ktorá je výsledkom prekladu medzi danými dvoma jazykmi v danom smere, interferenciu východiskového jazyka, účinky iných predpokladaných prekladových univerzálií, napr. simplifikácia a pod.

  2. Vychádzali z neadekvátnej definície explicitácie alebo neposkytli žiadnu definíciu. (Ak je definícia prítomná, nie je na korpusové dáta aplikovaná konzistentne.)

Tieto dva problémy majú rovnaký nepriaznivý dôsledok – posuny, ktoré tieto výskumy vyhodnotia ako explicitácie, by v skutočnosti mali byť často považované za úplne odlišné javy. Z toho, že štúdie, ktoré sa vyznačujú vyššie spomínanými nedostatkami, do výsledkov zarátavajú aj pseudoexplicitácie, prirodzene, vyplýva, že môžu len ťažko podporiť hypotézu explicitácie. Natrafil som len na jednu štúdiu (Hansen-Schirra et al. 2007Hansen-Schirra, Silvia and Stella Neumann and Erich Steiner 2007 Cohesive explicitness and explicitation in an English-German translation corpus. Languages in Contrast 7:2. 241–265.Google Scholar), na ktorú sa tieto nedostatky nevzťahujú. Medzi viacerými skúmanými javmi Hansen-Schirrová s kolegami identifikovali jeden (nárast lexikálnej hustoty medzi východiskovým a cieľovým textom), ktorý „by mohol byť výsledkom translačného procesu“ (2007Hansen-Schirra, Silvia and Stella Neumann and Erich Steiner 2007 Cohesive explicitness and explicitation in an English-German translation corpus. Languages in Contrast 7:2. 241–265.Google Scholar: 261). Iste nie je náhoda, že metodologicky najrigoróznejší výskum dospel k najopatrnejším záverom.

V snahe nájsť lepšiu alternatívu hypotézy explicitácie Becher (2010a) 2010a “Abandoning the notion of ‘translation-inherent’ explicitation. Against a dogma of translation studies.” Across Languages and Cultures 11:1. 1–28.Google Scholar navrhuje, aby budúce výskumy vychádzali z hypotézy asymetrie Kingy Klaudyovej (2009 2009 “The asymmetry hypothesis in translation research”. Rodicia Dimitriu and Miriam Shlesinger, eds. Translators and their readers. In Homage to Eugene A. Nida. Brussels: Les Editions du Hazard 2009 283–303.Google Scholar). Podľa formulácie tejto hypotézy z roku 2005 (Klaudy a Károly 2005Klaudy, Kinga and Krisztina Károly 2005 “Implicitation in translation: Empirical evidence for operational asymmetry in translation”. Across Languages and Cultures 6:1. 13–28.Google Scholar: 14)

explicitácie v smere J1 → J2 nie sú vždy vyvážené implicitáciami v smere J2 → J1, pretože prekladatelia – ak majú na výber – uprednostňujú postupy, súčasťou ktorých sú explicitácie, a často nevykonajú implicitáciu, ktorá nie je nevyhnutná.

Vidíme, že hypotéza asymetrie nepredpokladá existenciu špecifického prekladovo inherentného typu explicitácie. Podľa tejto hypotézy množstvo explicitácií – a vždy tu ide o explicitácie, ktoré sa viažu na daný jazykový pár (pozri Klaudy 2008Klaudy, Kinga 2008 “Explicitation”. Mona Baker and Gabriela Saldanha, eds. Routledge Encyclopedia of Translation Studies. London-New York: Routledge. 104–108.Google Scholar a jej „obligatórne“, „voliteľné“, a „pragmatické“ typy explicitácie) a o existencii ktorých niet pochýb – prevyšuje množstvo vykonaných implicitácií.22.Implicitnosť možno definovať ako neverbalizovanie informácie, ktorú by si mal byť adresát/adresátka schopný vyvodiť (pozri definíciu explicitnosti uvedenú na začiatku tohto článku). Implicitácia môže byť potom definovaná ako zvýšenie implicitnosti v preklade. Vo vzťahu k predmetu skúmania predloženej štúdie to znamená, že konektory by mali prekladatelia častejšie dopĺňať ako vynechávať, čo je hypotéza, ktorú možno jednoducho skúmať na akomkoľvek danom (obojsmernom) prekladovom korpuse. (Tu si možno všimnúť, že hypotéza asymetrie je nielen ekonomickejšia než hypotéza explicitácie, ale tiež, že môže byť rekurzívne motivovaná typickými vlastnosťami komunikačnej situácie, ktorá leží v základoch prekladu – pozri časť 5.5 nižšie.)

3.Cieľ štúdie, údaje, metóda a predmet skúmania

Prítomná štúdia má dva ciele. Primárnym cieľom je otestovať Klaudyovej hypotézu asymetrie, ako bola formulovaná vyššie. V kontexte prítomného výskumného materiálu sa dá hypotéza konkretizovať tak, že ak je validná, skúmaný korpus bude obsahovať viac doplnených než vynechaných konektorov. Sekundárnym cieľom štúdie je prostredníctvom analýzy toho, kedy a prečo prekladatelia a prekladateľky dopĺňajú konektory, dokázať, že na vysvetlenie týchto doplnení nie je potrebný záhadný prekladovo inherentný typ explicitácie.

Výskum bol vykonaný na obojsmernom anglicko-nemeckom prekladovom korpuse, ktorý pozostával z nasledujúcich štyroch kvantitatívne porovnateľných podkorpusov:

  1. Anglické texty (21 222 slov)

  2. Ich nemecké preklady (21 808 slov)

  3. Nemecké texty (21 253 slov)

  4. Ich anglické preklady (24 474 slov)

Texty obsiahnuté v korpuse sú obchodné texty (väčšinou listy pre akcionárov, vybrané z výročných správ medzinárodných spoločností), ktoré boli zverejnené v rokoch 1993 až 2002. Korpus je síce čo do počtu slov pomerne malý, no keďže lexikálny materiál je rozložený na ploche relatívne rozsiahleho počtu komunikátov (celkovo 86 krátkych textov), väčšinou od rôznych autoriek/autorov a prekladateliek/prekladateľov, na potreby prítomného výskumu postačuje bez toho, aby bola ohrozená spoľahlivosť záverov.

Vo vzťahu k výskumu explicitácie v preklade je výskum konektorov dobrý začiatok – prekladatelia ich často dopĺňajú a vynechávajú a tieto doplnenia/vynechania je zároveň spravidla jednoduché si všimnúť. Konektormi môžu byť spojky, príslovkové určenia alebo častice, ktoré prideľujú vetám, súvetiam či väčším častiam diskurzu sémantické roly (napr. príčina – následok) (pozri Pasch et al. 2003Pasch, Renate; Ursula Brauße, Eva Breindl, and Ulrich H. Waßner 2003 Handbuch der deutschen Konnektoren. Berlin and New York: Walter de Gruyter.Google Scholar, Blühdorn 2008Blühdorn, Hardarik 2008 “On the syntax and semantics of sentence connectives”. Mannheim, Institut für Deutsche Sprache, unpublished manuscript. http://​www​.ids​-mannheim​.de​/gra​/texte​/blu​_connectives​.pdf (24 August 2010).). V tomto kontexte je potrebné mať na pamäti, že tu ide o funkčnú (sémantickú) definíciu termínu konektor, zahŕňajúcu mnoho rôznych druhov výrazov, ktorým intuitívne pripisujeme spájaciu funkciu (napr. first…second ‚po prvé…po druhé‘, however, as a result ‚v dôsledku toho však‘). Táto definícia je však presná a dobre sa s ňou pracuje.

V závere tejto sekcie sa pozrime na metódy, ktoré prítomný výskum zužitkoval. Konektory boli po interpretácii všetkých východiskových textov korpusu identifikované manuálne. Ekvivalent každej vety východiskového textu, ktorá obsahovala konektor, bol následne dôsledne rozanalyzovaný tak, aby boli postihnuté nielen zrejmé lexikálne ekvivalenty (napr. and – und ‚a – a‘), ale aj syntaktické konštrukcie, slovosledné vzorce a pod., ktoré by mohli reprodukovať sémantický efekt príslušného konektora. Týmto spôsobom boli identifikované implicitácie (= vynechania konektorov). Podobnou interpretačnou metódou sme manuálne prešli všetky preklady s cieľom identifikovať tie konektory, ktoré nemajú ekvivalent v príslušnom východiskovom textovom segmente. Takto boli identifikované explicitácie (= dopĺňania konektorov). Postup bol aplikovaný na oba prekladové smery v korpuse.

4.Kvantitatívne výsledky

Tabuľka 1 uvádza frekvenciu dopĺňania a vynechávania konektorov v dvoch prekladateľských smeroch uvedených v korpuse.

Tabuľka 1.Frekvencia doplnení a vynechaní konektorov v skúmanom korpuse
AJ → NJ NJ → AJ
doplnenia 114 48
vynechania  32 51

Vďaka tabuľke možno formulovať nasledujúce dve pozorovania:

  1. V cieľových textoch v nemčine sa nachádza viac doplnení a menej vynechaní konektorov ako v cieľových textoch v angličtine. Tento fakt potvrdzuje trend, ktorému sa venovali viaceré anglicko-nemecké kontrastívne výskumy – to, že nemecky hovoriaci komunikanti/komunikantky majú tendenciu sa uchyľovať k vyššiemu stupňu kohéznej explicitnosti ako ľudia, ktorí sú nositeľmi angličtiny (Becher 2009Becher, Viktor 2009 “The explicit marking of contingency relations in English and German texts: A contrastive analysis”. Paper presented at the 42nd annual meeting of the Societas Linguistica Europaea, workshop Connectives across languages: Explicitation and grammaticalization of contingency relations. http://​www​.francais​.ugent​.be​/index​.php​?id​=19​&type​=file (13 May 2010)., Behrens 2005 2005 “Cohesive ties in translation: A contrastive study of the Norwegian connective dermed”. Languages in Contrast 5:1. 3–32.Google Scholar, Fabricius-Hansen 2005Fabricius-Hansen, Cathrine 2005 “Elusive connectives: A case study on the explicitness dimension of discourse coherence”. Linguistics 43:1. 17–48.Google Scholar, House 2004 2004 “Explicitness in discourse across languages”. Juliane House, Werner Koller, and Klaus Schubert, eds. Neue Perspektiven in der Übersetzungs- und Dolmetschwissenschaft. Bochum: AKS 2004 185–208.Google Scholar, Stein 1979Stein, Dieter 1979 “Zur Satzkonnektion im Englischen und Deutschen: Ein Beitrag zu einer kontrastiven Vertextungslinguistik”. Folia Linguistica 13. 303–319.Google Scholar). Ak berieme do úvahy medzijazykové rozdiely v komunikačných preferenciách, vyššia inklinácia prekladateľov/prekladateliek z angličtiny do nemčiny k explicitácii a nižšia inklinácia k implicitácii (v porovnaní s prekladateľmi z nemčiny do angličtiny) nie je prekvapujúca. Tieto tendencie akiste vyplývajú z niektorých všeobecne známych gramatických rozdielov medzi angličtinou a nemčinou. Nemčina napríklad nedisponuje konštrukčným ekvivalentom anglickej konštrukcie s činným príčastím (ing-adjunct), takže možno predpokladať, že preklad z angličtiny do nemčiny sa bude usilovať o ‚kompenzáciu‘ práve dopĺňaním konektorov (pozri časť 5.3 nižšie).

  2. Explicitácie nie sú vyvážené implicitáciami, čo znamená, že kvantitatívne výsledky pre daný súbor potvrdzujú hypotézu asymetrie. Nulová hypotéza by predpokladala, že to, čo sa doplní v jednom smere prekladu, by malo byť vynechané v druhom.33.Výnimkou sú prípady, keď sú explicitácie v jednom smere prekladu obligatórne, zatiaľ čo implicitácie v opačnom smere sú dobrovoľné. Prekladatelia a prekladateľky z maďarčiny do angličtiny napríklad musia do prekladov pravidelne dopĺňať zámená vo funkcii podmetu (aby vytvorili gramaticky správnu vetu), zatiaľ čo pri preklade v opačnom smere je možné – ale nie nevyhnutné – tieto položky vynechať (Klaudy 2009 2009 “The asymmetry hypothesis in translation research”. Rodicia Dimitriu and Miriam Shlesinger, eds. Translators and their readers. In Homage to Eugene A. Nida. Brussels: Les Editions du Hazard 2009 283–303.Google Scholar). Takéto prípady sa v prítomnej štúdii nevyskytli. Vychádzajúc z úvodných dát v tabuľke 1 by sme mali očakávať, že ak sa pri preklade z angličtiny do nemčiny doplnilo 114 konektorov, pri preklade z nemčiny do angličtiny by sa mal rovnaký počet konektorov vynechať. Ak by bola explicitácia a implicitácia zapríčinená len vyššie uvedenými pragmatickými a lexikálno-gramatickými rozdielmi, tak by prekladatelia/prekladateľky z nemčiny do angličtiny mali odstraňovať konektory do tej istej miery, do akej ich prekladatelia/prekladateľky z nemčiny do angličtiny dopĺňajú. To však nie je pravda. V nasledujúcich častiach sa pokúsime prísť na to, prečo.

5.Kvalitatívne výsledky

Všetky doplnenia a vynechania konektorov boli v príslušných kontextoch preskúmané s cieľom zistiť, prečo prekladateľky a prekladatelia vytvorili daný posun. Z výsledkov vyplýva, že na vysvetlenie častého dopĺňania a vynechávania konektorov v preklade nepotrebujeme pracovať so záhadnými podvedomými kognitívnymi procesmi, ktoré sa aktivizujú počas prekladu (Olohan a Baker 2000Olohan, Maeve and Mona Baker 2000 “Reporting that in translated English: Evidence for subconscious processes of explicitation?”. Across Languages and Cultures 1:2. 141–158.Google Scholar) alebo s „univerzálnou stratégiou, ktorá je inherentnou súčasťou procesu jazykovej mediácie“ (Blum-Kulka 1986Blum-Kulka, Shoshana 1986 “Shifts of cohesion and coherence in tanslation”. Juliane House and Shoshana Blum-Kulka, eds. Interlingual and intercultural communication. Tübingen: Gunter Narr 1986 17–35.Google Scholar: 21). Celkovo bolo identifikovaných päť odlišných príčin explicitácie a implicitácie, pri ktorých úlohu zohrali konektory. Stručne povedané, prekladatelia a prekaldateľky dopĺňajú alebo vynechávajú konektory s cieľom:

  1. Splniť komunikačné normy cieľového jazykového spoločenstva.

  2. Využiť špecifické vlastnosti cieľového jazykového systému.

  3. Prekonať špecifické obmedzenia cieľového jazykového systému.

  4. Vyhnúť sa štylisticky príznakovým spôsobom vyjadrovania.

  5. Optimalizovať kohéziu cieľového textu.

V nasledujúcich častiach rozoberiem príklady, ktoré ilustrujú týchto päť príčin vzniku explicitácie a implicitácie. Z priestorových dôvodov uvediem iba tie príklady, pri ktorých došlo k doplneniu konektorov. Treba však poznamenať, že tie isté princípy fungujú aj pri vynechávaní konektorov (pozri Becher 2011a 2011a Explicitation and implicitation in translation. A corpus-based study of English-German and German-English translations of business texts. PhD dissertation, University of Hamburg.Google Scholar, kde sú tieto výsledky rozoberané podrobnejšie).

5.1Spĺňanie komunikačných noriem

Nasledujúci príklad ukazuje, ako prekladatelia v niektorých prípadoch vkladajú konektory do cieľového textu, aby sa prispôsobili komunikačným konvenciám charakteristickým pre cieľové jazykové spoločenstvo:

(1)
AJOrig:

We outperformed the S & P 500 for the second consecutive year, and we’ve now beaten the index nine years out of the past 11.

Podriadkový preklad:

‚Predbehli sme S & P 500 druhý rok po sebe a dosiaľ sme prekonali index deväť rokov z ostatných 11.‘

NJPrekl:

Zum zweiten Mal in Folge haben wir ein besseres Ergebnis erzielt als der S & P 500 und den Index damit 44.Po uvážení boli doplnenia konektorov v príkladoch z korpusu zvýraznené kurzívou. 9 Mal in den letzen 11 Jahren geschlagen.

Podriadkový preklad:

‚Po druhý raz po sebe sme dosiahli lepší výsledok ako S & P 500, a tým sme za posledných jedenásť rokov prekonali index 9 ráz.‘

Prečo bolo v príklade (1) doplnené príčinné spájacie adverbium damit ‚tým‘? V jednej zo svojich predchádzajúcej štúdií, v ktorej som pracoval s viac-menej totožným korpusom, som zistil, že príčinné konektory sú výrazne frekventovanejšie v nemeckých obchodných textoch ako v anglických (Becher 2009Becher, Viktor 2009 “The explicit marking of contingency relations in English and German texts: A contrastive analysis”. Paper presented at the 42nd annual meeting of the Societas Linguistica Europaea, workshop Connectives across languages: Explicitation and grammaticalization of contingency relations. http://​www​.francais​.ugent​.be​/index​.php​?id​=19​&type​=file (13 May 2010).). Lexéma damit ‚tým‘ bola obzvlášť frekventovaná, zatiaľ čo anglické ekvivalenty ako thus ‚(a) teda/tým‘ a therefore ‚(a) preto‘ sa nevyskytli takmer nikde. Nie je teda prekvapivé, že prekladatelia a prekladateľky z angličtiny do nemčiny pravidelne dopĺňajú konektory vrátane výrazu damit, ktorý je mimoriadne obľúbený medzi autormi nemeckých obchodných textov. Typ posunov, ktorý ilustruje príklad (1), je preto potrebné pokladať za výsledok použitia kultúrneho filtra, o ktorom píše Housová (1997House, Juliane 1997 Translation quality assessment. A model revisited. Tübingen: Gunter Narr.Google Scholar).

5.2Využívanie špecifických vlastností cieľového jazykového systému

V tejto časti predstavíme niekoľko príkladov, z ktorých možno usudzovať, že prekladatelia niekedy dopĺňajú konektory preto, aby v plnej miere využívali tie syntaktické a lexikálne prvky, ktoré im ponúka systém cieľového jazyka.

(2)
AJOrig:

Medical Systems used it to open up a commanding technology lead in several diagnostic platforms […].

Podriadkový preklad:

‚Medical Systems to využili na získanie vedúcej technologickej pozície na viacerých diagnostických platformách […].‘

NJPrekl:

Medical Systems z.B. hat dadurch seine technologische Führungsposition bei diversen Diagnosesystemen erlangt […].

Podriadkový preklad:

‚Medical Systems napríklad vďaka tomu dosiahli z technologického hľadiska v rôznych diagnostických systémoch vedúce postavenie […].‘

V príklade (2) bol do prekladu vložený konektor zum Beispiel ‚napríklad‘ (skrátene ako z.B.) na špecificky nemeckú syntaktickú pozíciu – Nacherstposition (‚pozícia po prvom‘). Ako už vyplýva zo samotného názvu, prvok v pozícii nemeckej Nacherstposition je ‚prilepený‘ na prvú zložku vety, keďže prvky, ktoré sa v tejto syntaktickej pozícii ocitnú, sa do vety integrujú prozodicky aj syntakticky (Breindl 2008Breindl, Eva 2008 “Die Brigitte nun kann der Hans nicht ausstehen. Gebundene Topiks im Deutschen.” Eva Breindl, and Maria Thurmair, eds. Erkenntnisse vom Rande. Zur Interaktion von Prosodie, Informationsstruktur, Syntax und Bedeutung. Zugleich Festschrift für Hans Altmann zum 65. Geburtstag. [Themenheft Deutsche Sprache 1/2008] 2008 27–49.Google Scholar). Anglická syntax na druhej strane nepozná Nacherstposition. Vloženie for example ‚napríklad‘ na druhú pozíciu vo vete v anglickom cieľovom texte by teda bolo buď sémanticky nejasné (Medical systems for example used it…‚Napríklad Medical systems to využili na…/Medical systems to využili napríklad na… ‘),55.Nejednoznačnosť vzniká medzi týmito dvoma výkladmi: ‚Medical Systems is an example of a company who used it… [Medical Systems je príkladom spoločnosti, ktorá to použila…]‘ a ‚An example of how Medical Systems used it is… [Príkladom toho, ako to použila spoločnosť Medical Systems, je…]‘. V prvom výklade niekoľko spoločností použilo x (to, na čo odkazuje it ‚to‘ a čoho identita tu nie je dôležitá) a príkladom takej spoločnosti je Medical Systems. V druhom výklade spoločnosť Medical Systems použila x na rôzne účely a ‚to open up a commanding technology lead… [získanie vedúcej technologickej pozície…]‘ je jedným z príkladov. V nemeckom preklade príkladu (2) nevzniká nejednoznačnosť, pretože použitie z.B. ‚napríklad‘ v Nacherstposition jasne kóduje prvý výklad. alebo by si vyžadovalo prozodicky náročnú a syntakticky nesúdržnú vsuvku (Medical systems, for example, used it…). Z toho je zrejmé, že syntax nemeckého jazyka vďaka existencii Nacherstposition umožňuje flexibilnejšie využitie niektorých konektorov než anglická syntax. Nemalo by teda prekvapiť, najmä v súvislosti s vyššie uvedenou normou kohéznej explicitnosti nemeckého jazyka, že prekladatelia z angličtiny do nemčiny využívajú túto možnosť nemeckej syntaxe, tak ako v príklade (2).

V nasledujúcom príklade si možno opäť všimnúť prekladové využitie nemeckej syntaktickej pozície, ktorá v anglickom jazyku neexistuje:

(3)
AJOrig:

Product services consisted of less-exciting maintenance of our high-value machines – turbines, engines, medical devices and the like.

Podriadkový preklad:

‚Produktové služby pozostávali z menej zaujímavej údržby našich vysokohodnotných strojov – turbín, motorov, zdravotníckych prístrojov a podobne.‘

NJPrekl:

Produktbezogene Dienstleistungen umfassen hingegen weniger aufregende Aufgaben, z.B. die Wartung hochwertiger Maschinen wie etwa Turbinen oder medizinischer Geräte.

Podriadkový preklad:

‚Produktovo orientované služby zahŕňali, naopak, menej zaujímavé činnosti, napr. údržbu vysokokvalitných strojov, ako sú turbíny či medicínske prístroje.‘

V príklade (3) je vložený konektor hingegen ‚naopak, naproti tomu‘ hneď po určitom slovesnom tvare, čo je syntaktická pozícia, ktorá v angličtine neexistuje (porov. * Product services consisted in contrast of less-exciting maintenance… a * Product services consisted of in contrast less-exciting maintenance…). Možnosť obsadiť túto pozíciu ilustruje všeobecnejší rozdiel medzi angličtinou a nemčinou: Kým anglická syntax niekedy sťažuje integráciu príslovkových určení do syntaktického rámca vety, lebo hrozí, že vznikne zásah do jej informačnej štruktúry, nemecká veta je bez väčších problémov schopná prijať veľké množstvo voliteľných príslovkových určení (Doherty 2002 2002 Language processing in discourse. A key to felicitous translation. London-New York: Routledge.Google Scholar, Fabricius-Hansen 2007 2007 “Dreimal (nicht) dasselbe: Sprachliche Perspektivierung im Deutschen, Norwegischen und Englischen”. Zeitschrift für Literaturwissenschaft und Linguistik 145. 61–86.Google Scholar: 73).

Oba jazyky sa snažia dodržiavať princíp ‚daného pred novým‘ a ‚vyváženej distribúcie informácií‘ (Doherty 2001Doherty, Monika 2001 “Discourse relators and the beginnings of sentences in English and German”. Languages in Contrast 3:2. 223–251.Google Scholar, 2002 2002 Language processing in discourse. A key to felicitous translation. London-New York: Routledge.Google Scholar). Ako však Dohertyová ukazuje, nemčina je vďaka relatívne voľnému slovosledu lepšie disponovaná týmto princípom vyhovieť. Príklad (3) je ilustráciou tohto rozdielu. Možno si všimnúť, že ak sa pokúsime vložiť in contrast ‚na rozdiel od‘ (alebo podobný jednoslovný konektor, napr. however ‚ale/jednako len‘) do anglickej vety východiskového textu v príklade (3), bez ohľadu na to, kam umiestnime konektor, výpoveď bude mierne kostrbatá – či už preto, že sa tým poruší jeden z vyššie uvedených dvoch princípov, alebo preto, že sa konektor ocitne v takej syntaktickej pozícii, ktorá je prozodicky a syntakticky nekompaktná (porov. napr. Product services, in contrast, consisted of…). Nemecká syntax na rozdiel od toho ponúka prozodicky integrovanú syntaktickú pozíciu hneď za slovesom, kde vloženie konektora nenaruší informačno-štruktúrne princípy. Z tohto možno usúdiť, že práve táto špecifická črta nemeckej syntaxe (v kombinácii s vyššie uvedenou nemeckou preferenciou kohéznej explicitnosti) zapríčinila vloženie výrazu hingegen do prekladu. Alebo, menej formálne, jedna z odpovedí na otázku, prečo prekladateľ v príklade (3) do prekladu doplnil slovo hingegen, znie: lebo prosto mohol.

Ďalší príklad, ktorý si tu všimneme, ukazuje, ako sa pri dopĺňaní konektora využíva jedna zo špecifických lexikálnych vlastností cieľového jazyka, a to konektor samotný:

(4)
AJOrig:

The bear market has undermined some investors’ faith in stocks, but it has not reduced the need to save for the future.

Podriadkový preklad:

‚Klesajúci trh oslabil dôveru niektorých investorov v cenné papiere, ale neznížil potrebu šetriť do budúcna.‘

NJPrekl:

Das Vertrauen einiger Anleger in Aktien hat zwar angesichts der ruckläufigen Börsenmärkte gelitten, aber der Gedanke der Zukunftssicherung bleibt weiterhin das Gebot der Stunde.

Podriadkový preklad:

‚Dôvera niektorých investorov v cenné papiere síce v dôsledku klesajúceho trhu utrpela, ale úvahy týkajúce sa zabezpečenia budúcnosti zostávajú naďalej aktuálne.‘

Konektor zwar ‚iste/síce‘, ktorý možno pozorovať v príklade (4), nemá v angličtine presný ekvivalent, jeho význam možno priblížiť jedine parafrázou (napr. ‚certainly [istotne]‘ alebo ‚it is true that [je pravda, že]‘). V nemčine má zwar špecifickú funkciu a slúži ako voliteľný predchodca prípustkových konektorov aber ‚ale‘ či jedoch ‚ale/jednako len‘, pričom označuje pripúšťanú časť prípustkovej vetnej štruktúry (König 1991König, Ekkehard 1991 “Concessive relations as the dual of causal relations”. Dietmar Zaefferer, ed. Semantic universals and universal semantics. Berlin-New York-Dordrecht: Foris Publications 1991 190–209.Google Scholar). Ak sa teda v texte vyskytne zwar, nemecká čitateľka či čitateľ vie, že za ním bude nasledovať prípustkový konektor (Primatarova-Miltscheva 1986Primatarova-Miltscheva, Antoinette 1986 “Zwar … aber – ein zweiteiliges Konnektivum?”. Deutsche Sprache 14:2. 125–139.Google Scholar). V tomto prípade zwar zvýrazňuje štruktúru diskurzu, čím recipientovi/recipientke potenciálne zjednodušuje čítanie (Becher 2011b 2011b “Von der Hypotaxe zur Parataxe: Ein Wandel im Ausdruck von Konzessivität in neueren populärwissenschaftlichen Texten.” Eva Breindl, Gisella Ferraresi and Anna Volodina, eds. Satzverknüpfungen. Zur Interaktion von Form, Bedeutung und Diskursfunktion. Berlin-New York: Walter de Gruyter 2011.Google Scholar).

V skúmanom korpuse prekladatelia pravidelne dopĺňajú zwar, čo nie je vôbec prekvapujúce: keďže anglické východiskové texty neobsahujú výrazy, pri preklade ktorých by mohlo byť použité zwar (azda okrem zriedkavých výskytov certainly ‚iste‘, it is true that ‚je pravda, že‘ a pod.), prekladatelia z angličtiny do nemčiny, ktorí sa chcú vyhnúť ‚prekladateľčine‘ a chcú, aby ich cieľové texty boli napísané v súlade s tým, čo je v nemčine považované za dobrý štýl, musia dopĺňať tento konektor aj napriek tomu, že vo východiskovom texte chýbajú explicitné podnety na jeho použitie. Inými slovami, možno predpokladať, že prekladatelia z angličtiny do nemčiny dopĺňajú do translátu zwar jednoducho preto, aby využili celkový potenciál nemeckej lexiky.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že prípad zwar ilustruje všeobecnejší rozdiel medzi anglickým a nemeckým jazykom: nemčina je ‚konektívny jazyk‘ – Príručka nemeckých konektorov (Handbuch der deutschen Konnektoren, Pasch et al. 2003Pasch, Renate; Ursula Brauße, Eva Breindl, and Ulrich H. Waßner 2003 Handbuch der deutschen Konnektoren. Berlin and New York: Walter de Gruyter.Google Scholar) uvádza 334 týchto jednotiek (Waßner 2001Waßner, Ulrich H. 2001 “Konnektoren und Anaphorika – zwei grundlegende sprachliche Mittel zur Herstellung von Zusammenhang zwischen Textteilen”. Alain Cambourian, ed. Text-konnektoren und andere textstrukturiernde Einheiten. Tübingen: Stauffenburg 2001 33–46.Google Scholar), čo je pôsobivé číslo. Pokiaľ viem, neexistuje porovnateľná štatistika pre anglický jazyk,66.Halliday a Hasanová (1976Halliday, Michael A. K. and Ruqaiya Hasan 1976 Cohesion in English. London: Longman.Google Scholar: 242f) uvádzajú 122 príkladov „spájacích prvkov“ („conjunctive elements“) dostupných v angličtine; Halliday a Matthiessen (2004Halliday, Michael A. K. and Christian M. I. M. Matthiessen 2004 An introduction to functional grammar. 3rd edition. London: Arnold.Google Scholar: 542f) poskytujú zoznam 119 „spájacích doplnkov“ (conjunctive Adjuncts); Quirk et al. (1985Quirk, Randolph; Sidney Greenbaum, Geoffrey Leech, and Jan Svartvik 1985 A comprehensive grammar of the English language. London: Longman.Google Scholar: 634–636) uvádza 144 „bežných spájacích prostriedkov“ („common conjuncts“). Pri porovnávaní týchto čísel s počtom nemeckých konektorov uvedených v Príručke nemeckých konektorov (334 položiek) je dôležité poznamenať, že kritériá, podľa ktorých konektory vyberal autorský kolektív Príručky, sú oveľa prísnejšie než kritériá, podľa ktorých postupovali autori a autorky statí o angličtine. Na druhej strane sa tí však nesnažili o úplnosť. Ťažko preto povedať, do akej miery sú citované štatistiky porovnateľné. no celkový počet konektorov v tomto jazyku bude oveľa nižší, v neposlednom rade preto, že angličtina má omnoho menej adverbiálnych kompozít (mám na mysli lexémy ako therefore ‚a teda‘) ako nemčina (Becher 2010c 2010c “Differences in the use of deictic expressions in English and German texts.” Linguistics 48(4). 1309–1342.Google Scholar). Tento fakt nás vedie k dôležitému bodu. Pozorujeme tu zhodu medzi komunikačnými normami, lexikou a syntaxou nemeckého jazyka: komunikatívne normy jazyka si vyžadujú vysoký stupeň kohéznej explicitnosti, nemecká lexika poskytuje veľké množstvo konektorov, ktoré možno využiť na jej vytvorenie, a syntax zas ponúka niekoľko prozodicky integrovaných syntaktických pozícií, ktoré môžu používatelia jazyka využiť na elegantné inkorporovanie konektorov do textu.

Prirodzene, existujú aj prípady, v ktorých anglický lexikálno-gramatický prvok nemá priamy ekvivalent v nemčine. Aj keď tieto prípady nie sú také časté ako tie, ktoré sme rozobrali vyššie, aj tu sa môžeme stretnúť s explicitáciou. Jedným z takýchto prípadov je preklad v príklade (5):

(5)
NJOrig:

Inzwischen werden konzernweit mehr als 1.000 Projekte bearbeitet, der Wissens- und Erfahrungstransfer innerhalb des Konzerns wird von Tag zu Tag intensiver […]

Podriadkový preklad:

‚Zatiaľ sa v rámci koncernu pracuje na viac ako 1 000 projektoch, výmena vedomostí a skúseností v ňom sa zintenzívňuje zo dňa na deň […].‘

AJPrekl:

With more than 1,000 projects now running throughout the Group, the exchange of knowledge and experience among Group companies is intensifying daily […].

Podriadkový preklad:

‚Vďaka viac ako tisícu prebiehajúcich projektov v rámci Koncernu sa výmena vedomostí a skúseností medzi firmami Koncernu zintenzívňuje zo dňa na deň […].‘

Nemecký východiskový text má v príklade (5) dve asyndeticky spojené vety, z čoho vyplýva, že čitateľka/čitateľ si musí medzi časťami súvetia vyvodiť sémantické spojenie sama. Recipienti a recipientky anglického cieľového textu na druhej strane nemusia aktivovať inferenčný proces, keďže prekladateľka do textu vložila konektor with ‚s‘, ktorý sémantický vzťah medzi dvoma konštrukciami explicitne konkretizuje ako ‚sprievodnosť‘.77.Spojku with je tiež možné „nadinterpretovať“ tak, že ju budeme chápať ako prvok, ktorý kóduje príčinný vzťah (Quirk et al., 1985Quirk, Randolph; Sidney Greenbaum, Geoffrey Leech, and Jan Svartvik 1985 A comprehensive grammar of the English language. London: Longman.Google Scholar: 564). To však nie je na tomto mieste potrebné rozoberať, keďže asyndetické spojenie nemeckého východiskového textu v príklade (5) možno tiež interpretovať takto (por. Breindl a Waßner 2006Breindl, Eva and Ulrich H. Waßner 2006 “Syndese vs. Asyndese. Konnektoren und andere Wegweiser für die Interpretation semantischer Relationen in Texten.” Hardarik Blühdorn, Eva Breindl and Ulrich Hermann Waßner, eds. Text – Verstehen Grammatik und darüber hinaus. Berlin-New York: Walter de Gruyter. [Jahrbuch des Instituts für Deutsche Sprache 2005] 2006 46–70.Google Scholar). Možno predpokladať, že to prekladateľka urobila preto, aby východiskový text týmto špecifickým anglickým prostriedkom vylepšila.

Aby sme pochopili, kam nás táto úvaha zavedie, skúsme si spätne preložiť anglický cieľový text do nemčiny. V prvom rade si všimneme, že nemčina nemá spájací syntaktický a sémantický ekvivalent tohto typu anglickej konštrukcie s with. Mohli by sme skúsiť použiť während ‚počas‘, ale to by bol príliš ‚silný‘ preklad, pretože während je sémanticky špecifickejšie ako with (pozri Becher 2011a 2011a Explicitation and implicitation in translation. A corpus-based study of English-German and German-English translations of business texts. PhD dissertation, University of Hamburg.Google Scholar). Druhou možnosťou je parataktické spojenie spojkou und ‚a‘, ale to by zas bol veľmi ‚slabý‘ preklad, pretože und je ešte menej špecifické ako with (pozri Lang 1991Lang, Ewald 1991 “Koordinierende Konjunktionen”. Arnim von Stechow and Dieter Wunderlich, eds. Semantik. Semantics: Ein internationales Handbuch der zeitgenössischen Forschung. Walter de Gruyter: Berlin-New York 1991 597–623.Google Scholar: 614f). Und možno napríklad použiť na vyjadrenie vzťahu podobnosti (Blüdhorn 2010 2010 “Semantische Unterbestimmtheit bei Konnektoren”. Pohl, Inge, ed. Semantische Unbestimmtheit im Lexikon. Frankfurt am Main: Peter Lang 2010 205–221.Google Scholar), čo with neumožňuje. Táto krátka analýza ukazuje, že nech by sme sa akokoľvek snažili, presne význam with v nemčine nezreprodukujeme.

Nechcem tu zachádzať do detailnejšej diskusie o možných nemeckých prekladových ekvivalentoch anglickej konštrukcie s with. V tomto kontexte je podstatné, že v nemčine neexistuje konektor, ktorý by zodpovedal interpretačnému potenciálu nemeckého východiskového textu. Napriek tomu prekladateľka z nemčiny do angličtiny použila presne taký konektor (with), ktorý bezproblémovo zapadá do kontextu. Po prvé teda možno konštatovať, že v príklade (5) sa prekladateľke podarilo vyjadriť taký zmysel v anglickom cieľovom texte, ktorý by bol len veľmi ťažko (ak vôbec) vyjadriteľný v nemeckom jazyku. Po druhé – prekladateľka využila ‚typicky anglický‘ lexikálno-gramatický prvok. Obe tieto pozorovania poskytujú uspokojivé vysvetlenie toho, prečo prekladateľka do svojho komunikátu doplnila with.

5.3Prekonávanie obmedzení cieľového jazykového systému

Ako vidno z kvalitatívnej analýzy, explicitáciu tiež zapríčiňuje absencia istých prvkov v cieľovom jazyku. Prekladatelia často dopĺňajú konektory vtedy, keď sa vo východiskovom jazyku stretnú s určitými jazykovými konštrukciami, ktoré nemajú blízky ekvivalent v cieľovom jazyku. Jednou z takých štruktúr v angličtine je konštrukcia s činným príčastím (ing-adjunct), ktorá pri preklade z angličtiny do nemčiny pravidelne motivuje k explicitácii (pozri tiež Becher 2010b 2010b “Towards a more rigorous treatment of the Explicitation Hypothesis in translation studies”. trans-kom 3:1. 1–25.Google Scholar, Becher 2011a 2011a Explicitation and implicitation in translation. A corpus-based study of English-German and German-English translations of business texts. PhD dissertation, University of Hamburg.Google Scholar). Tento druh explicitácie ilustruje nasledujúci príklad:

(6)
AJOrig:

Throughout the world, our operating divisions are sharing service facilities and administrative offices wherever appropriate, saving tens of millions in field operating costs.

Podriadkový preklad:

‚Na celom svete naše organizačné zložky využívajú spoločné zariadenie a administratívne priestory vždy, keď je to vhodné, šetriac desiatky miliónov na prevádzkových nákladoch.‘

NJPrekl:

Überall in der Welt nutzen unsere Betriebsabteilungen Einrichtungen und Büros gemeinsam, wo immer dies sinnvoll ist, und sparen dadurch Millionen an Betriebskosten vor Ort ein.

Podriadkový preklad:

‚Na celom svete využívajú naše organizačné zložky zariadenie a kancelárie spoločne vždy, keď je to vhodné, a šetria tým milióny na prevádzkových nákladoch.‘

Veta v anglickom východiskovom texte v príklade (6) obsahuje činné príčastie prítomné v spomínanej funkcii (saving…). Konštrukcia má relatívne vágny význam – pokrýva široké spektrum významov od temporálnej následnosti až po prípustku (pozri Quirk et al. 1985Quirk, Randolph; Sidney Greenbaum, Geoffrey Leech, and Jan Svartvik 1985 A comprehensive grammar of the English language. London: Longman.Google Scholar: 1124). V tomto prípade si konštrukcia vyžaduje kauzálnu interpretáciu (o tomto pozri Behrens 1999Behrens, Bergljot 1999 “A dynamic semantic approach to translation assessment. ING-participial adjuncts and their translation in Norwegian.” Monika Doherty, ed. Sprachspezifische Aspekte der Informationsverteilung. Berlin: Akademie-Verlag 1999 90–112.Google Scholar) a prekladateľka tak čelí problému: nemecká lexikálno-gramatická rovina totiž neobsahuje takú konštrukciu, ktorá by bola syntakticky a sémanticky ekvivalentná východiskovej konštrukcii. Preto sa rozhodne ‚povýšiť‘ konštrukciu s činným príčastím (ing-adjunct) na plnohodnotnú vetu, ktorú koordinatívne pripája k predchádzajúcej vete prostredníctvom spojky und ‚a‘. Aby sa zachovala pôvodná kauzálna interpretácia, prekladateľka sa rozhodla doplniť príčinný/inštrumentálny konektor dadurch ‚(a) preto/tým‘. Tu dochádza, samozrejme, k explicitácii, keďže východiskovú konštrukciu nie je nevyhnutné čítať ako vyjadrenie príčiny – aj napriek tomu, že je to najpravdepodobnejšie. Ale čo iné mohla prekladateľka urobiť? Nedoplnenie konektora dadurch by spôsobilo stratu lingvisticky zakódovaného významu, explicitácia sa preto v tomto prípade javí ako najlepšia možnosť. Vyššie uvedené úvahy naznačujú, že prekladateľka textu v príklade (6) doplnila konektor dadurch hlavne preto, aby vykompenzovala obmedzenie (v porovnávaní s angličtinou) nemeckej morfosyntaxe popísané vyššie.

Pozrime sa teraz na to, ako doplnenie konektora kompenzuje chýbajúce lingvistické prvky cieľového jazyka v opačnom prekladovom smere, teda v preklade z nemčiny do angličtiny:

(7)
NJOrig:

[Wir haben eine überschaubare Zahl globaler Marken, auf deren Pflege wir uns konzentrieren.] […] Strategische Akquisitionsmöglichkeiten werden wir nutzen.

Podriadkový preklad:

‚[Máme zvládnuteľný počet svetových značiek, o ktoré sa staráme.] […] Strategické možnosti akvizície využijeme.‘

AJPrekl:

[We have a manageable number of global brands, and we concentrate on managing and developing them.] […]We will also take advantage of opportunities for strategic acquisitions.

Podriadkový preklad:

‚[Máme zvládnuteľný počet globálnych značiek a sústreďujeme sa na ich manažovanie a rozvíjanie.] […] Využijeme tiež možnosti strategických akvizícií.‘

Prečo bol v príklade (7) doplnený konektor also ‚tiež‘? Aby bolo možné zodpovedať túto otázku, je potrebné podrobne preskúmať slovosled východiskovej vety (ktorý bol v podriadkovom preklade zachovaný). Vidíme, že predmet vety, strategische Akquisitionsmöglichkeiten ‚strategické možnosti akvizície‘, je vo východiskovej vete na prvej syntaktickej pozícii. Takáto konštrukcia je v nemčine možná vďaka tomu, že nemecký jazyk si na rozdiel od angličtiny nevyžaduje záväzné poradie prvkov vo vete, v ktorom po podmete nasleduje sloveso, ale umožňuje pred sloveso vsunúť (takmer) ktorýkoľvek vetný člen (König a Gast 2009König, Ekkehard & Volker Gast 2009 Understanding English-German contrasts. Berlin: Erich Schmidt.Google Scholar: 181). Ak sa v pozícii pred slovesom objaví iný vetný člen, ako je podmet (napr. predmet, voliteľné alebo záväzné adverbiále a pod.), ide o topikalizáciu a člen, ktorý sa presúva do pozície pred slovesom, je témou (ktorú si, prirodzene, netreba mýliť s témou diskurzu).

Používatelia a používateľky nemčiny spravidla topikalizujú syntaktický prvok za účelom dosiahnutia špecifického pragmatického cieľa. Büring (1999)Büring, Daniel 1999 “Topic”. Peter Bosch and Rob van der Sandt, eds. Focus – linguistic, cognitive, and computational perspectives. Cambridge: Cambridge University Press 1999 142–165.Google Scholar z hľadiska pragmatických funkcií rozlišuje tri druhy tém: kontrastívne, čiastkové a čisto implikačné. V príklade (7) ide o čiastkovú tému. Topikalizácia prvku, ktorý predchádza sloveso, signalizuje, že téma výpovede je jednou z vecí, o ktorých je v diskurze reč. Inými slovami, topikalizácia signalizuje, že téma výpovede zachytáva len jednu časť z ústrednej témy diskurzu. Porovnaj napríklad nasledujúci (modelový) dialóg:

(8)
Rečníčka A:

Hast du den Abwasch gemacht, den Mull rausgebracht und deine Hausaufgaben gemacht?

Podriadkový preklad:

‚Umyla si riady, vyniesla si smeti a urobila si si domáce úlohy?‘

Rečníčka B:

Den Abwasch habe ich gemacht. Den Mull habe ich rausgebracht. Aber meine Hausaufgaben habe ich nicht gemacht.

Podriadkový preklad:

‚Riad som umyla. Smeti som vyniesla. Ale domáce úlohy som si neurobila.‘

Odporúčaný anglický preklad:

I washed the dishes. I also took out the garbage. But I didn’t do my homework.

Podriadkový preklad:

‚Umyla som riady. Aj smeti som vyniesla. Ale neurobila som si domáce úlohy.

V krátkom dialógu v príklade (8) rečníčka A položením otázky určuje tému diskurzu ‚veci, ktoré som ti kázala urobiť‘. Hovoriaca B používa v každej zo svojich troch odpovedí topikalizovaný predmet (ktorý funguje ako čiastková téma), ktorým naznačuje, že každá z viet je odpoveďou len na časť témy rozhovoru. Čiastkové témy teda možno vnímať ako pravý kohézny prostriedok podobný konektorom. V angličtine sa topikalizácia nepoužíva ako prostriedok, ktorým dávame najavo, že veta je súčasťou zoznamu podobnej štruktúry, ktorá sa viaže na jednu tému. Anglický preklad prejavu rečníčky B sa preto musí buď zaobísť bez explicitných tému organizujúcich prostriedkov, alebo môže použiť konektor also ‚tiež‘, ktorý zexplicitní fakt, že veta je súčasťou väčšieho zoznamu podobného komplexu so spoločnou témou diskurzu. Toto je možnosť, ktorá bola využitá v príklade (7).

Tému diskurzu v príklade (7) možno chápať ako ‚veci, ktoré chce spoločnosť, ktorá spísala správu, vykonať‘, pričom každá z dvoch viet sa zameriava na jednu z častí témy diskurzu: V prvej z nich sa dozvedáme, že spoločnosť chce rozvíjať svoje celosvetové značky a starať sa o ne, a v druhej to, že chce využívať možnosti strategických akvizícií. Fakt, že druhá veta v nemeckom východiskovom texte (Strategische Akquisitionsmöglichkeiten werden wir nutzen) v príklade (7) nadväzuje na tému diskurzu, načrtnutú v predchádzajúcej vete, je naznačený prostriedkami topikalizácie. Prekladateľ z nemčiny do angličtiny však nemôže použiť tento čisto syntaktický kohézny prostriedok. Musí sa držať pevného anglického slovosledu, no aby zabránil strate kohézie, použije spojku (also). Toto prekladateľské riešenie je bez sporu vysvetliteľné vyššie uvedeným syntaktickým rozdielom medzi angličtinou a nemčinou. Možno teda uzavrieť, že doplnenie konektora v príklade (7) slúžilo prekladateľovi na kompenzáciu prvku, ktorý v systéme cieľového jazyka ‚chýba‘.

5.4Vyhýbanie sa štylisticky príznakovým spôsobom vyjadrovania

Viacero translatologičiek a translatológov je toho názoru, že preklady sú „homogénnejšie“, „konvenčnejšie“ či „štandardizovanejšie“ ako neprekladové texty, t. j. že majú tendenciu „gravitovať k stredu kontinua“ a „vzďaľovať sa od extrémov“ (Baker 1996Baker, Mona 1996 “Corpus-based translation studies: The challenges that lie ahead”. Harold Somers, ed. Terminology, LSP and translation. Studies in language engineering in honor of Juan C. Sager. Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins 1996 175–186.Google Scholar: 185f). Bakerová (1996Baker, Mona 1996 “Corpus-based translation studies: The challenges that lie ahead”. Harold Somers, ed. Terminology, LSP and translation. Studies in language engineering in honor of Juan C. Sager. Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins 1996 175–186.Google Scholar) túto tendenciu nazýva „vyrovnávaním“, Laviosová (1998Laviosa, Sara 1998 “Core patterns of lexical use in a comparable corpus of English narrative prose”. Meta 43:4. 557–570.Google Scholar) používa termín „konvergencia“ a Toury (1995)Toury, Gideon 1995 Descriptive translation studies and beyond. Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins.Google Scholar zas hovorí o „zákone rastúcej štandardizácie“ prekladového textu.88.Pozri tiež Kennyovej (1998)Kenny, Dorothy 1998 “Creatures of habit? What translators usually do with words”. Meta 43:4. 515–523.Google Scholar pojem „sanitizácie“. Naozaj možno nájsť dôkazy toho, že preklady využívajú viac slov z najfrekventovanejšej vrstvy slovnej zásoby a menej náhodných neologizmov ako neprekladové texty (Laviosa 1998Laviosa, Sara 1998 “Core patterns of lexical use in a comparable corpus of English narrative prose”. Meta 43:4. 557–570.Google Scholar, Olohan 2004Olohan, Maeve 2004 Introducing corpora in translation studies. London and New York: Routledge.Google Scholar: 108ff). I keď si myslím, že nie je vhodné nazývať „vyrovnávanie“ (možnou) „prekladovou univerzáliou“ (Baker 1996Baker, Mona 1996 “Corpus-based translation studies: The challenges that lie ahead”. Harold Somers, ed. Terminology, LSP and translation. Studies in language engineering in honor of Juan C. Sager. Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins 1996 175–186.Google Scholar),99.Myslím si, že samotný pojem „prekladovej univerzálie“ je zavádzajúci, pretože väčšinu z toho, čo sa v tejto oblasti chápe ako univerzálne charakteristické pre preklad, možno v skutočnosti pripísať všeobecným pragmatickým prvkom lingvistickej komunikácie, ktoré nie sú špecifické pre preklad (House 2008 2008 “Beyond intervention: Universals in translation?”. trans-kom 1:1. 6–19.Google Scholar, Pym 2008 2008 “On Toury’s laws of how translators translate”. Anthony Pym, Miriam Shlesinger and Daniel Simeoni eds. Beyond descriptive translation studies. Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins. 311–328.Google Scholar, Becher 2010a 2010a “Abandoning the notion of ‘translation-inherent’ explicitation. Against a dogma of translation studies.” Across Languages and Cultures 11:1. 1–28.Google Scholar). preklady v korpuse, ktorý som skúmal, majú tendenciu siahať po explicitácii aj preto, aby sa podriadili štandardnému, konvenčnému úzu cieľového jazyka. Napríklad v nasledujúcom príklade:

(9)
AJOrig:

We are better prepared today than at any other time to compete, to balance the paradoxical demands of the future marketplace, to earn the loyalty of consumers worldwide.

Podriadkový preklad:

‚Lepšie ako kedykoľvek predtým sme dnes pripravení konkurovať, vyrovnať sa s paradoxnými požiadavkami budúceho trhu, získať si oddanosť spotrebiteľov na celom svete.‘

NJPrekl:

Wir sind heute besser denn je darauf vorbereitet, im Wettbewerb mitzuhalten, die widersprüchlichen Anforderungen künftiger Märkte zu erfüllen und [‚a‘] uns weltweit das Vertrauen der Verbraucher zu verdienen.

Podriadkový preklad:

‚Sme dnes lepšie než kedykoľvek predtým pripravení držať krok s konkurenciou, napĺňať rozporuplné požiadavky budúceho trhu a získať si dôveru spotrebiteľov na celom svete.‘

Anglický východiskový text v príklade (9) využíva asyndetickú konštrukciu ako (štylisticky príznakový) rečnícky prostriedok, ktorý má zdôrazniť tri (údajné) vlastnosti firmy, o ktorej je reč (to compete ‚konkurovať‘ – to balance ‚vyrovnať sa‘ – to earn ‚získať si‘). Pri preklade z angličtiny do nemčiny bola však doplnená spojka und ‚a‘, čím z asyndetickej konštrukcie vzniká syndetická a rečnícka príznakovosť textu sa stráca. Je pravdepodobné, že hlavným cieľom tohto postupu bolo upraviť cieľový text do konvenčnejšej, resp. ‚normálnejšej‘ podoby, aby nevzniklo riziko, že klienti/klientky či čitatelia/čitateľky nebudú cieľový text považovať za akceptovateľný (pozri nasledujúcu časť).

5.5Optimalizácia kohézie cieľového textu

Analýza ukázala, že v sledovanom korpuse sa nachádzajú aj prípady explicitácie, ktoré nie je možné vysvetliť pomocou štyroch vyššie uvedených príčin. Na tomto mieste by som chcel ukázať, že to nás nemusí vyviesť z miery. V skutočnosti takéto príklady explicitácie môžeme očakávať vo väčšine prekladaných textov (ale nie v každom – pozri nižšie). Pozrime sa na konkrétny príklad:

(10)
NJOrig:

Flexible Preismodelle und Biet-Verfahren sind unter Kaufleuten seit jeher üblich. Mit der Globalisierung der Märkte ist ein Verfahren nötig, mit dem Produkte weltweit angeboten werden können.

Podriadkový preklad:

‚Flexibilné modely tvorby cien a ponukové konania sú u obchodníkov odjakživa bežné. S postupujúcou globalizáciou trhov je potrebný postup, ktorý umožní produkty ponúkať celosvetovo.‘

AJPrekl:

Flexible pricing models and bidding procedures have always been the norm among business people. However the globalization of the markets means that a procedure is now necessary whereby products can be offered world-wide.

Podriadkový preklad:

‚Flexibilné modely tvorby cien a ponukové konania sú pre podnikateľov odjakživa bežné. Globalizácia trhov však znamená, že v súčasnosti je potrebný postup, ktorý umožní produkty ponúkať celosvetovo.‘

Na použitie spojky however ‚však‘ v príklade (10) neexistuje priamy dôvod (napr. v zmysle medzijazykových rozdielov). To nás však v kontexte tu rozoberanej témy nemusí trápiť – dá sa totiž očakávať, že prekladatelia/prekladateľky nejakú tú spojku do cieľového textu občas doplnia. Mediujú totiž medzi kultúrami a ich úlohou je zabezpečiť porozumenie medzi autorom/autorkou východiskového textu a čitateľmi/čitateľkami cieľového textu. Ak sa porozumenie nedostaví, klienti/klientky a čitatelia/čitateľky majú tendenciu obviňovať prekladateľov/prekladateľky, že si svoju prácu nespravili poriadne. Ak samotný východiskový text nie je pochopiteľný, je to tiež problém prekladu. Cieľové publikum totiž často nezaujíma východiskový text, dožaduje sa len zrozumiteľného cieľového textu. Prácu prekladateľov/prekladateliek tak sprevádza nemalá miera rizika – riskujú, že stratia klientov/klientky, že sa čitatelia/čitateľky cieľového textu budú sťažovať a pod. (Pym 2005Pym, Anthony 2005 “Explaining explicitation”. Krisztina Károly and Ágota Fóris, eds. New trends in translation studies. In honour of Kinga Klaudy. Budapest: Akadémiai Kiadó 2005 29–34.Google Scholar, 2008 2008 “On Toury’s laws of how translators translate”. Anthony Pym, Miriam Shlesinger and Daniel Simeoni eds. Beyond descriptive translation studies. Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins. 311–328.Google Scholar). Je preto len prirodzené, že vynaložia nemálo energie na to, aby zabezpečili pochopenie, a bez váhania sa v miestach, kde sa dá zrozumiteľnosť zlepšiť, odklonia od východiskového textu. Špeciálne by v tomto ohľade nemali váhať pri dopĺňaní konektorov.

Chápať text ako zámerný komunikačný akt znamená vnímať ho ako koherentnú výpoveď, teda chápať, ako jednotlivé segmenty (vety, odseky a pod.) prispievajú k celkovému komunikačnému zámeru textu, resp. k „zámeru diskurzu“ (k textu/diskurzu a definícii koherencie pozri podnetné úvahy v Grosz a Sidner 1986Grosz, Barbara J. and Candace L. Sidner 1986 “Attention, intentions, and the structure of discourse”. Computational Linguistics 12. 175–204.Google Scholar). Ak recipient/recipientka nevidí spojenie medzi jednotlivými segmentmi a zámerom diskurzu, výsledkom je nepochopenie textu ako účelnej komunikačnej udalosti. Spojky sú dôležitým prostriedkom explicitného vyjadrenia takýchto spojení, spôsobom, ako publiku dať koherenciu textu jasne najavo. Ak prekladateľov a prekladateľky chápeme ako medzikultúrnych mediátorov a mediátorky, vyhýbajúce sa riziku (Pym 2005Pym, Anthony 2005 “Explaining explicitation”. Krisztina Károly and Ágota Fóris, eds. New trends in translation studies. In honour of Kinga Klaudy. Budapest: Akadémiai Kiadó 2005 29–34.Google Scholar, 2008 2008 “On Toury’s laws of how translators translate”. Anthony Pym, Miriam Shlesinger and Daniel Simeoni eds. Beyond descriptive translation studies. Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins. 311–328.Google Scholar), celkom prirodzene budeme očakávať, že budú klásť veľký dôraz na kohéziu, resp. na explicitné označovanie koherenčných vzťahov. V tomto kontexte preto neprekvapí, že (a) častejšie kohézne prvky – napríklad konektory – vkladajú než vynechávajú a že (b) konektory vkladajú aj tam, kde vo východiskovom texte nenájdeme priamu motiváciu či prvok, ktorý by si konektor pri preklade vyžiadal (ako v príklade (10)).

V ostatnom čase v reakciách na moje konferenčné príspevky venované explicitácii zaznieva argument, že Pymovo chápanie prekladateľov a prekladateliek ako mediátorov a mediátoriek vyhýbajúcich sa riziku poskytuje rovnako záhadný argument na vysvetlenie explicitácií typu ilustrovaného v príklade (10) ako poskytuje „univerzálna stratégia“ (Blum-Kulka 1986Blum-Kulka, Shoshana 1986 “Shifts of cohesion and coherence in tanslation”. Juliane House and Shoshana Blum-Kulka, eds. Interlingual and intercultural communication. Tübingen: Gunter Narr 1986 17–35.Google Scholar) či „podvedomé procesy“ (Olohan a Baker 2000Olohan, Maeve and Mona Baker 2000 “Reporting that in translated English: Evidence for subconscious processes of explicitation?”. Across Languages and Cultures 1:2. 141–158.Google Scholar) na vysvetlenie explicitácie. Táto námietka voči mojej argumentácii však nie je podložená. Vyhýbanie sa riziku totiž vyplýva zo všeobecných pragmatických vlastností medziľudskej komunikácie: v komunikačných situáciách, v ktorých je ohrozené dorozumenie, by mali byť komunikanti/komunikantky viac explicitní než implicitní (Heltai 2005Heltai, Pál 2005 “Explicitation, redundancy, ellipsis and translation”. Krisztina Károly and Ágota Fóris, eds. New trends in translation studies: In honour of Kinga Klaudy. Budapest: Akadémiai Kiadó 2005 24–74.Google Scholar: 67, Becher 2010a 2010a “Abandoning the notion of ‘translation-inherent’ explicitation. Against a dogma of translation studies.” Across Languages and Cultures 11:1. 1–28.Google Scholar: 18ff). Predpoklad špecifických kognitívnych vlastností, ktorými sa má translačný proces vyznačovať, sa, naopak, súčasnými psycholingvistickými a neurolingvistickými výskumami nepotvrdil.

6.Zhrňme si to

Zhrňme na tomto mieste kvantitatívne a kvalitatívne výsledky prezentované v predchádzajúcich častiach. V časti 4 (kvantitatívne výsledky) sme dospeli k dvom pozorovaniam. Prvým zistením bolo, že v smere prekladu z angličtiny do nemčiny sa nachádzalo podstatne viac explicitácií než v opačnom smere. V kvalitatívnej analýze v časti 5 sme uvažovali o dvoch príčinách tohto javu:

  1. Diskurzívne normy nemeckého jazyka vo všeobecnosti a žánre obchodného styku špeciálne si vyžadujú vyššiu mieru kohéznej explicitnosti než príslušné anglické normy.

  2. Lexikálno-gramatický systém nemeckého jazyka je používaniu konektorov výrazne naklonený. Dalo by sa povedať, že použitie konektorov podporuje tým, že poskytuje nielen rozsiahly lexikálny inventár konektorov, ale aj širokú ponuku syntaktických pozícií na ich umiestnenie. (Tento fakt je tiež v elegantnom súlade s ďalšou vlastnosťou nemčiny – s tým, že jej komunikačné normy si vyžadujú vysoký stupeň kohéznej explicitnosti.)

Druhým zistením bolo, že explicitácie nie sú – a toto platí pre oba smery prekladu – vyvážené implicitáciami, čo je v súlade s Klaudyovej hypotézou asymetrie. Kvalitatívna analýza opäť poskytla dve vysvetlenia:

  1. Prekladatelia a prekladateľky ako riziku sa vyhýbajúci mediátori a mediátorky by mali vynakladať veľké úsilie na optimalizáciu kohézie, a tak sa snažiť znížiť riziko nedorozumenia.

  2. Existujú určité konštrukcie, ktoré majú tendenciu motivovať dopĺňanie konektorov v preklade. Anglické konštrukcie s činným príčastím (ing-adjunct) napríklad pravidelne pri prekladoch do nemčiny podnecujú prekladateľov/prekladateľky k dopĺňaniu konektorov (pozri časť 5.3). Naopak, vynechávanie konektorov nikdy nie je podnietené, t. j. vo východiskovom komunikáte neexistujú žiadne konkrétne textové podnety, ktoré by motivovali k vynechaniu konektora. Prekladateľka/prekladateľ z nemčiny do angličtiny teda napríklad môže vynechať konektor a nahradiť ho konštrukciou s činným príčastím (ing-adjunct) – napr. v snahe využiť celý rozsah lexikálno-gramatických možností, ktoré ponúka angličtina, pozri časť 5.2 –, no nemusí tak urobiť. Pri preklade z angličtiny do nemčiny je však prekladateľ či prekladateľka v odlišnej pozícii: pri preklade konštrukcie s činným príčastím (ing-adjunct), ku ktorej nemčina neponúka priamy ekvivalent, je totiž vloženie konektora jedným z najlepších – ak nie dokonca najlepším – riešením.

7.Na záver

V úvode tejto štúdie zaznelo, že jej hlavným cieľom je dokázať, že na to, aby sme vysvetlili častý výskyt explicitácie v preklade, nepotrebujeme záhadnú prekladovú inherentnosť na štýl Blum-Kulkovej (1986Blum-Kulka, Shoshana 1986 “Shifts of cohesion and coherence in tanslation”. Juliane House and Shoshana Blum-Kulka, eds. Interlingual and intercultural communication. Tübingen: Gunter Narr 1986 17–35.Google Scholar) hypotézy explicitácie. Dúfam, že vyššie uvedená krátka syntéza kvantitatívnych a kvalitatívnych zistení aspoň čiastočne tento cieľ splnila. Obzvlášť dúfam, že sa mi podarilo ukázať, že mnoho prípadov explicitácie, ktoré na prvý pohľad môžu vyzerať nemotivovane, vyplýva z medzijazykových rozdielov v oblasti syntaxe, lexiky a komunikačných noriem. Úlohou nás, translatológov, je o týchto rozdieloch vedieť a dokázať identifikovať ich účinky v skúmaných korpusoch.

Iste, nie je to jednoduchá úloha. Vyžaduje si vyhľadávanie a čítanie literatúry z príbuzných disciplín (jazyková typológia, kontrastívna lingvistika, medzikultúrna pragmatika a pod.). Z času na čas si, bohužiaľ, tiež vyžaduje vlastný kontrastívny výskum, ak v danej oblasti výskumy potrebného charakteru absentujú. Verím však, že sa mi podarilo ukázať, že tento druh skúmania je na to, aby sme zistili, čo je skutočne prekladovo inherentné a čo nie, nevyhnutný. (V tomto smere je ďalšou úlohou translatológie, konkrétne translatológie zameranej na výskum translačného procesu, vyvinúť psycholingvisticky podložiteľné modely kognitívnych procesov, na ktorých je založený preklad. Až v momente, keď budú takéto modely k dispozícii, bude možné formulovať obhájiteľné hypotézy týkajúce sa kognitívnych základov explicitácie a implicitácie.)

Iste sa nájdu takí, ktorí nebudú súhlasiť s niektorými kvalitatívnymi analýzami v časti 5 a s tým, ako sebavedomo tie-ktoré prípady pripisujem lexikálno-gramatickým a pragmatickým rozdielom medzi angličtinou a nemčinou. Týmto vyzývam všetkých, ktorí s mojimi interpretáciami nesúhlasia, aby vyjadrili svoj názor a navrhli alternatívne analýzy. Chcel by som však zdôrazniť, že tento druh kritiky nespochybní hlavný argument štúdie – a to fakt, že v každej jazykovej dvojici sa nachádza množstvo hlboko zakorenených, nezanedbateľných lexikálno-gramatických a pragmatických rozdielov (z ktorých mnohé ešte ani nepoznáme), ktoré nevyhnutne v preklade vedú k explicitácii, a ktoré je ťažké alebo dokonca nemožné za súčasného stavu poznatkov vysvetliť. Napriek tomu je nesprávne (a prvoplánovo pohodlné) jednoducho pripísať tieto prípady akejsi údajne univerzálnej prekladovo inherentnej stratégii – takéto pseudovysvetlenie nič nevysvetľuje, len prináša nové problémy. Namiesto toho by sme sa mali pokúsiť nájsť skutočné explanácie – také, ktoré sa týkajú diskurzných noriem (časť 5.1) a lexikálno-gramatických (časť 5.2 a 5.3) a sociolingvistických parametrov, ktoré ovplyvňujú prekladateľské rozhodnutia (časť 5.4 a 5.5). Po komplexnejších a vyhýbavejších kognitívnych explanáciách typu Blum-Kulkovej hypotézy explicitácie by sme siahať iba v prípade, že táto cesta neprinesie očakávané výsledky.

Poďakovanie

Výskum predstavený v tomto článku bol zrealizovaný v rámci projektu Skrytý preklad (Covert Translation; hlavná riešiteľka: Juliane Housová), ktorý bol riešený vo Výskumnom centre multilingvalizmu na Hamburskej univerzite. Centrum je financované nemeckou výskumnou nadáciou Deutsche Forschungsgemeinschaft, ktorej ďakujem za veľkorysú podporu. Chcel by som tiež poďakovať Juliane Housovej, Svenji Kranichovej, Kirsten Malmkjærovej a Erichovi Steinerovi za ich cenné pripomienky k predchádzajúcej verzii tohto článku.

Poznámky

1.Pozn. red.: Termín connective adverbs sa vzťahuje na prípady ako therefore ‚preto, a teda‘, however ‚(a)však‘. Do slovenčiny tento termín prekladáme ako spojovacie príslovky, hoci v slovenskej lingvistickej klasifikácii nejde o príslovky, ale o spojky, príp. častice.
2.Implicitnosť možno definovať ako neverbalizovanie informácie, ktorú by si mal byť adresát/adresátka schopný vyvodiť (pozri definíciu explicitnosti uvedenú na začiatku tohto článku). Implicitácia môže byť potom definovaná ako zvýšenie implicitnosti v preklade.
3.Výnimkou sú prípady, keď sú explicitácie v jednom smere prekladu obligatórne, zatiaľ čo implicitácie v opačnom smere sú dobrovoľné. Prekladatelia a prekladateľky z maďarčiny do angličtiny napríklad musia do prekladov pravidelne dopĺňať zámená vo funkcii podmetu (aby vytvorili gramaticky správnu vetu), zatiaľ čo pri preklade v opačnom smere je možné – ale nie nevyhnutné – tieto položky vynechať (Klaudy 2009 2009 “The asymmetry hypothesis in translation research”. Rodicia Dimitriu and Miriam Shlesinger, eds. Translators and their readers. In Homage to Eugene A. Nida. Brussels: Les Editions du Hazard 2009 283–303.Google Scholar). Takéto prípady sa v prítomnej štúdii nevyskytli.
4.Po uvážení boli doplnenia konektorov v príkladoch z korpusu zvýraznené kurzívou.
5.Nejednoznačnosť vzniká medzi týmito dvoma výkladmi: ‚Medical Systems is an example of a company who used it… [Medical Systems je príkladom spoločnosti, ktorá to použila…]‘ a ‚An example of how Medical Systems used it is… [Príkladom toho, ako to použila spoločnosť Medical Systems, je…]‘. V prvom výklade niekoľko spoločností použilo x (to, na čo odkazuje it ‚to‘ a čoho identita tu nie je dôležitá) a príkladom takej spoločnosti je Medical Systems. V druhom výklade spoločnosť Medical Systems použila x na rôzne účely a ‚to open up a commanding technology lead… [získanie vedúcej technologickej pozície…]‘ je jedným z príkladov. V nemeckom preklade príkladu (2) nevzniká nejednoznačnosť, pretože použitie z.B. ‚napríklad‘ v Nacherstposition jasne kóduje prvý výklad.
6.Halliday a Hasanová (1976Halliday, Michael A. K. and Ruqaiya Hasan 1976 Cohesion in English. London: Longman.Google Scholar: 242f) uvádzajú 122 príkladov „spájacích prvkov“ („conjunctive elements“) dostupných v angličtine; Halliday a Matthiessen (2004Halliday, Michael A. K. and Christian M. I. M. Matthiessen 2004 An introduction to functional grammar. 3rd edition. London: Arnold.Google Scholar: 542f) poskytujú zoznam 119 „spájacích doplnkov“ (conjunctive Adjuncts); Quirk et al. (1985Quirk, Randolph; Sidney Greenbaum, Geoffrey Leech, and Jan Svartvik 1985 A comprehensive grammar of the English language. London: Longman.Google Scholar: 634–636) uvádza 144 „bežných spájacích prostriedkov“ („common conjuncts“). Pri porovnávaní týchto čísel s počtom nemeckých konektorov uvedených v Príručke nemeckých konektorov (334 položiek) je dôležité poznamenať, že kritériá, podľa ktorých konektory vyberal autorský kolektív Príručky, sú oveľa prísnejšie než kritériá, podľa ktorých postupovali autori a autorky statí o angličtine. Na druhej strane sa tí však nesnažili o úplnosť. Ťažko preto povedať, do akej miery sú citované štatistiky porovnateľné.
7.Spojku with je tiež možné „nadinterpretovať“ tak, že ju budeme chápať ako prvok, ktorý kóduje príčinný vzťah (Quirk et al., 1985Quirk, Randolph; Sidney Greenbaum, Geoffrey Leech, and Jan Svartvik 1985 A comprehensive grammar of the English language. London: Longman.Google Scholar: 564). To však nie je na tomto mieste potrebné rozoberať, keďže asyndetické spojenie nemeckého východiskového textu v príklade (5) možno tiež interpretovať takto (por. Breindl a Waßner 2006Breindl, Eva and Ulrich H. Waßner 2006 “Syndese vs. Asyndese. Konnektoren und andere Wegweiser für die Interpretation semantischer Relationen in Texten.” Hardarik Blühdorn, Eva Breindl and Ulrich Hermann Waßner, eds. Text – Verstehen Grammatik und darüber hinaus. Berlin-New York: Walter de Gruyter. [Jahrbuch des Instituts für Deutsche Sprache 2005] 2006 46–70.Google Scholar).
8.Pozri tiež Kennyovej (1998)Kenny, Dorothy 1998 “Creatures of habit? What translators usually do with words”. Meta 43:4. 515–523.Google Scholar pojem „sanitizácie“.
9.Myslím si, že samotný pojem „prekladovej univerzálie“ je zavádzajúci, pretože väčšinu z toho, čo sa v tejto oblasti chápe ako univerzálne charakteristické pre preklad, možno v skutočnosti pripísať všeobecným pragmatickým prvkom lingvistickej komunikácie, ktoré nie sú špecifické pre preklad (House 2008 2008 “Beyond intervention: Universals in translation?”. trans-kom 1:1. 6–19.Google Scholar, Pym 2008 2008 “On Toury’s laws of how translators translate”. Anthony Pym, Miriam Shlesinger and Daniel Simeoni eds. Beyond descriptive translation studies. Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins. 311–328.Google Scholar, Becher 2010a 2010a “Abandoning the notion of ‘translation-inherent’ explicitation. Against a dogma of translation studies.” Across Languages and Cultures 11:1. 1–28.Google Scholar).

Referencie

Baker, Mona
1996 “Corpus-based translation studies: The challenges that lie ahead”. Harold Somers, ed. Terminology, LSP and translation. Studies in language engineering in honor of Juan C. Sager. Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins 1996 175–186.Google Scholar
① ② ③
Becher, Viktor
2009 “The explicit marking of contingency relations in English and German texts: A contrastive analysis”. Paper presented at the 42nd annual meeting of the Societas Linguistica Europaea, workshop Connectives across languages: Explicitation and grammaticalization of contingency relations. http://​www​.francais​.ugent​.be​/index​.php​?id​=19​&type​=file (13 May 2010).
① ②
2010a “Abandoning the notion of ‘translation-inherent’ explicitation. Against a dogma of translation studies.” Across Languages and Cultures 11:1. 1–28.Google Scholar
① ② ③ ④ ⑤ ⑥ ⑦
2010b “Towards a more rigorous treatment of the Explicitation Hypothesis in translation studies”. trans-kom 3:1. 1–25.Google Scholar
① ②
2010c “Differences in the use of deictic expressions in English and German texts.” Linguistics 48(4). 1309–1342.Google Scholar
①
2011a Explicitation and implicitation in translation. A corpus-based study of English-German and German-English translations of business texts. PhD dissertation, University of Hamburg.Google Scholar
① ② ③ ④ ⑤
2011b “Von der Hypotaxe zur Parataxe: Ein Wandel im Ausdruck von Konzessivität in neueren populärwissenschaftlichen Texten.” Eva Breindl, Gisella Ferraresi and Anna Volodina, eds. Satzverknüpfungen. Zur Interaktion von Form, Bedeutung und Diskursfunktion. Berlin-New York: Walter de Gruyter 2011.Google Scholar
①
Behrens, Bergljot
1999 “A dynamic semantic approach to translation assessment. ING-participial adjuncts and their translation in Norwegian.” Monika Doherty, ed. Sprachspezifische Aspekte der Informationsverteilung. Berlin: Akademie-Verlag 1999 90–112.Google Scholar
①
2005 “Cohesive ties in translation: A contrastive study of the Norwegian connective dermed”. Languages in Contrast 5:1. 3–32.Google Scholar
①
Blühdorn, Hardarik
2008 “On the syntax and semantics of sentence connectives”. Mannheim, Institut für Deutsche Sprache, unpublished manuscript. http://​www​.ids​-mannheim​.de​/gra​/texte​/blu​_connectives​.pdf (24 August 2010).
①
2010 “Semantische Unterbestimmtheit bei Konnektoren”. Pohl, Inge, ed. Semantische Unbestimmtheit im Lexikon. Frankfurt am Main: Peter Lang 2010 205–221.Google Scholar
①
Blum-Kulka, Shoshana
1986 “Shifts of cohesion and coherence in tanslation”. Juliane House and Shoshana Blum-Kulka, eds. Interlingual and intercultural communication. Tübingen: Gunter Narr 1986 17–35.Google Scholar
① ② ③ ④ ⑤ ⑥
Breindl, Eva
2008 “Die Brigitte nun kann der Hans nicht ausstehen. Gebundene Topiks im Deutschen.” Eva Breindl, and Maria Thurmair, eds. Erkenntnisse vom Rande. Zur Interaktion von Prosodie, Informationsstruktur, Syntax und Bedeutung. Zugleich Festschrift für Hans Altmann zum 65. Geburtstag. [Themenheft Deutsche Sprache 1/2008] 2008 27–49.Google Scholar
①
Breindl, Eva and Ulrich H. Waßner
2006 “Syndese vs. Asyndese. Konnektoren und andere Wegweiser für die Interpretation semantischer Relationen in Texten.” Hardarik Blühdorn, Eva Breindl and Ulrich Hermann Waßner, eds. Text – Verstehen Grammatik und darüber hinaus. Berlin-New York: Walter de Gruyter. [Jahrbuch des Instituts für Deutsche Sprache 2005] 2006 46–70.Google Scholar
①
Büring, Daniel
1999 “Topic”. Peter Bosch and Rob van der Sandt, eds. Focus – linguistic, cognitive, and computational perspectives. Cambridge: Cambridge University Press 1999 142–165.Google Scholar
①
Doherty, Monika
2001 “Discourse relators and the beginnings of sentences in English and German”. Languages in Contrast 3:2. 223–251.Google Scholar
①
2002 Language processing in discourse. A key to felicitous translation. London-New York: Routledge.Google Scholar
① ②
Fabricius-Hansen, Cathrine
2005 “Elusive connectives: A case study on the explicitness dimension of discourse coherence”. Linguistics 43:1. 17–48.Google Scholar
①
2007 “Dreimal (nicht) dasselbe: Sprachliche Perspektivierung im Deutschen, Norwegischen und Englischen”. Zeitschrift für Literaturwissenschaft und Linguistik 145. 61–86.Google Scholar
①
Göpferich, Susanne and Riitta Jääskeläinen
2009 Process research into the development of translation competence: Where are we, and where do we need to go? Across Languages and Cultures 10:2. 169–191.Google Scholar
①
Grosz, Barbara J. and Candace L. Sidner
1986 “Attention, intentions, and the structure of discourse”. Computational Linguistics 12. 175–204.Google Scholar
①
Halliday, Michael A. K. and Ruqaiya Hasan
1976 Cohesion in English. London: Longman.Google Scholar
①
Halliday, Michael A. K. and Christian M. I. M. Matthiessen
2004 An introduction to functional grammar. 3rd edition. London: Arnold.Google Scholar
①
Hansen-Schirra, Silvia and Stella Neumann and Erich Steiner
2007 Cohesive explicitness and explicitation in an English-German translation corpus. Languages in Contrast 7:2. 241–265.Google Scholar
① ②
Heltai, Pál
2005 “Explicitation, redundancy, ellipsis and translation”. Krisztina Károly and Ágota Fóris, eds. New trends in translation studies: In honour of Kinga Klaudy. Budapest: Akadémiai Kiadó 2005 24–74.Google Scholar
①
House, Juliane
1997 Translation quality assessment. A model revisited. Tübingen: Gunter Narr.Google Scholar
①
2004 “Explicitness in discourse across languages”. Juliane House, Werner Koller, and Klaus Schubert, eds. Neue Perspektiven in der Übersetzungs- und Dolmetschwissenschaft. Bochum: AKS 2004 185–208.Google Scholar
①
2008 “Beyond intervention: Universals in translation?”. trans-kom 1:1. 6–19.Google Scholar
①
Kenny, Dorothy
1998 “Creatures of habit? What translators usually do with words”. Meta 43:4. 515–523.Google Scholar
①
Klaudy, Kinga
2008 “Explicitation”. Mona Baker and Gabriela Saldanha, eds. Routledge Encyclopedia of Translation Studies. London-New York: Routledge. 104–108.Google Scholar
① ②
2009 “The asymmetry hypothesis in translation research”. Rodicia Dimitriu and Miriam Shlesinger, eds. Translators and their readers. In Homage to Eugene A. Nida. Brussels: Les Editions du Hazard 2009 283–303.Google Scholar
① ②
Klaudy, Kinga and Krisztina Károly
2005 “Implicitation in translation: Empirical evidence for operational asymmetry in translation”. Across Languages and Cultures 6:1. 13–28.Google Scholar
①
König, Ekkehard
1991 “Concessive relations as the dual of causal relations”. Dietmar Zaefferer, ed. Semantic universals and universal semantics. Berlin-New York-Dordrecht: Foris Publications 1991 190–209.Google Scholar
①
König, Ekkehard & Volker Gast
2009 Understanding English-German contrasts. Berlin: Erich Schmidt.Google Scholar
①
Konšalová, Petra
2007 “Explicitation as a universal in syntactic de/condensation”. Across Languages and Cultures 8:1. 17–32.Google Scholar
①
Lang, Ewald
1991 “Koordinierende Konjunktionen”. Arnim von Stechow and Dieter Wunderlich, eds. Semantik. Semantics: Ein internationales Handbuch der zeitgenössischen Forschung. Walter de Gruyter: Berlin-New York 1991 597–623.Google Scholar
①
Laviosa, Sara
1998 “Core patterns of lexical use in a comparable corpus of English narrative prose”. Meta 43:4. 557–570.Google Scholar
① ②
Olohan, Maeve
2004 Introducing corpora in translation studies. London and New York: Routledge.Google Scholar
①
Olohan, Maeve and Mona Baker
2000 “Reporting that in translated English: Evidence for subconscious processes of explicitation?”. Across Languages and Cultures 1:2. 141–158.Google Scholar
① ②
Øverås, Linn
1998 “In search of the third code: An investigation of norms in literary translation”. Meta 43:4. 557–570.Google Scholar
①
Pápai, Vilma
2004 “Explicitation: a universal of translated text?”. Anna Mauranen and Pekka Kujamäki, eds. Translation universals. Do they exist? Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins 2004 143–164.Google Scholar
①
Pasch, Renate; Ursula Brauße, Eva Breindl, and Ulrich H. Waßner
2003 Handbuch der deutschen Konnektoren. Berlin and New York: Walter de Gruyter.Google Scholar
① ②
Primatarova-Miltscheva, Antoinette
1986 “Zwar … aber – ein zweiteiliges Konnektivum?”. Deutsche Sprache 14:2. 125–139.Google Scholar
①
Pym, Anthony
2005 “Explaining explicitation”. Krisztina Károly and Ágota Fóris, eds. New trends in translation studies. In honour of Kinga Klaudy. Budapest: Akadémiai Kiadó 2005 29–34.Google Scholar
① ②
2008 “On Toury’s laws of how translators translate”. Anthony Pym, Miriam Shlesinger and Daniel Simeoni eds. Beyond descriptive translation studies. Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins. 311–328.Google Scholar
① ② ③
Quirk, Randolph; Sidney Greenbaum, Geoffrey Leech, and Jan Svartvik
1985 A comprehensive grammar of the English language. London: Longman.Google Scholar
① ② ③
Waßner, Ulrich H.
2001 “Konnektoren und Anaphorika – zwei grundlegende sprachliche Mittel zur Herstellung von Zusammenhang zwischen Textteilen”. Alain Cambourian, ed. Text-konnektoren und andere textstrukturiernde Einheiten. Tübingen: Stauffenburg 2001 33–46.Google Scholar
①
Stein, Dieter
1979 “Zur Satzkonnektion im Englischen und Deutschen: Ein Beitrag zu einer kontrastiven Vertextungslinguistik”. Folia Linguistica 13. 303–319.Google Scholar
①
Toury, Gideon
1995 Descriptive translation studies and beyond. Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins.Google Scholar
①