Preklad
Profesijné skúsenosti translatológov: Výsledky prieskumu [The professional backgrounds of translation scholars: Report on a survey]

Esther Torres-Simónová a Anthony Pym
Univerzita Rovira i Virgili

Preložili Katarína Červeňáková, Zuzana Kunecová a Klaudia Bednárová-Gibová
Prešovská univerzita v Prešove, Slovensko

Abstrakt

Podľa prieskumu, do ktorého sa zapojilo 305 translatológov/translatologičiek, až 96 % z nich ,,pravidelne“ prekladá alebo tlmočí, pričom až 43 % teoretikov/teoretičiek uviedlo, že preklad/tlmočenie je ich hlavnou alebo sekundárnou činnosťou. Zdá sa, že translatológovia/translatologičky sú mimoriadne mobilní (71 % strávilo viac než rok v inej krajine ako v ich rodnej) a pochádzajú z rôzneho akademického a profesijného prostredia (33 % z nich sa približne vo veku 25 rokov nezaoberalo prekladom a tlmočením). Tieto údaje poukazujú na to, že translatológovia/translatologičky majú nielen značné praktické skúsenosti s prekladom, ale pochádzajú aj z rôznorodého profesijného a kultúrneho prostredia. Pri otázke, či je potrebný vzťah medzi vedeckou prácou a profesijnou praxou, respondenti poukázali na výhody oboch strán (hoci nepatrná väčšina zdôrazňovala nepriamy vzťah, v ktorom vedecká práca profitovala z profesijnej praxe) a výučbu, ktorá často spája obe tieto činnosti. Štvrtina teoretikov/teoretičiek však poukázala na to, že nie je vôbec potrebný vzťah medzi výskumom a profesijnou praxou.

Kľúčové slová:
Obsah

1.Úvod

Prekladatelia/prekladateľky a tlmočníci/tlmočníčky v praxi zvyčajne nerešpektujú tých, ktorí realizujú výskum v oblasti ich pôsobenia. V príručke Chrisa Durbana, Translation. Getting it Right, A Guide to Buying Translation (rozšírené vydanie 2011Durban, Chris 2011Translation. Getting it Right, A Guide to Buying Translation. Alexandria, VA: American Translators Association. Accessed October 2015. http://​goo​.gl​/gQNvXr, 15), môžeme nájsť obrovské výstražné znamenie: „Učitelia, akademici a študenti: len na vlastné riziko,“ na základe ktorého sa dá predpokladať, že akademici a učitelia sú na jednej lodi so svojimi študentmi a ani jedna z týchto troch skupín v skutočnosti nevie ako prekladať. Menej kritickým je vtip Petra Newmarka, ktorý prevzal zo Shawových klebiet o učiteľoch: „Tí, ktorí vedia, píšu, tí ktorí nevedia, prekladajú. Tí, ktorí nevedia prekladať, píšu o preklade“ (Newmark 1988Newmark, Peter 1988Approaches to Translation. Oxford: Pergamon Press.Google Scholar, 2). Trochu menej výstižnú odbočku možno nájsť v dialógu medzi Andrewom Chestermanom a Emmou Wagnerovou (2002)Chesterman, Andrew, and Emma Wagner 2002Can Theory Help Translators? A Dialogue between the Ivory Tower and the Wordface. Manchester: St. Jerome.Google Scholar. Tento dialóg je pozoruhodný preto, že títo dvaja autori píšu tak, akoby boli z odlišných profesií. Jeden z nich je akademik, druhá prekladateľka, a nikto z nich nemá dostatok času na to, aby bol „praktizujúcim výskumníkom/výskumníčkou“. Gile ich pred dvadsiatimi rokmi charakterizoval ako praktikov, ktorí realizujú výskum (1994Gile, Daniel 1994 “Opening Up in Interpretation Studies.” In Translation Studies: An Interdiscipline, ed. by Mary Snell-Hornby, Franz Pöchhacker, and Klaus Kaindl, 149–158. Amsterdam: John Benjamins. CrossrefGoogle Scholar, 150). Ešte stále sa vedú spory medzi termínmi „prax“ a „teória“, akoby inštitucionalizácia translatológie nebola založená na dvoch ďalších činnostiach, a to výskume a výučbe, ktoré by mali komplikovať tradičnú dichotómiu. Aj keď sú tieto ústredné termíny akceptované, príležitostne sa stále hovorí o výskume nereálnych problémov, o začínajúcich prekladateľoch/prekladateľkách, ktorí nie sú pripravení na situáciu na trhu a o tom, že najväčšiu daň nesú tí, ktorí sa zaoberajú výskumom a výučbou a nemajú dostatočné skúsenosti ako skutoční prekladatelia/prekladateľky alebo tlmočníci/tlmočníčky.

Jedným z nezanedbateľných aspektov primitivizmu vo všeobecnosti je to, ako negatívne praktici/praktičky reagujú na výhradné oddelenie teórie od praxe a teoretici/teoretičky im oponujú svojimi teóriami, bez akýchkoľvek skutočných dát, na ktorých by mohli založiť mnohé predpoklady. Aby sme poskytli aspoň nejaké čísla z prieskumu uvádzame, že v roku 2014 uverejnila Európska translatologická spoločnosť online dotazník, do ktorého sa zapojilo 305 respondentov, ktorí boli translatológovia/translatologičky z rôznych oblastí. V predkladanom článku informujeme o výsledkoch tohto dotazníka. Ústredná otázka nášho výskumu bola veľmi jednoduchá: Majú teoretici/teoretičky z oblasti prekladu a tlmočenia osobné skúsenosti so skutočným prekladom a tlmočením? Výsledky sú nasledovné.

2.Metodológia

Medzi 24. januárom a 24. februárom v roku 2014 sme odoslali pozvánky na účasť v online prieskume všetkým platiacim členom Európskej translatologickej spoločnosti (EST) a členom siedmeho kongresu EST v Germersheime (tieto dve skupiny sa značne prelínali). Vybrali sme si tieto skupiny, pretože daní participanti boli natoľko oddaní translatológii, že zaplatili poplatok (za členstvo, kongres alebo oboje). Tzv. metódu snehovej gule sme vylúčili. Počet participantov sa odhadoval na 683 translatológov/translatologičiek, z ktorých väčšina pracuje v Európe. Celkovo sme dostali 305 odpovedí. Keďže miera spätnej väzby bola menej než 50 %, mohli by sme predpokladať, že budú prevažovať teoretici/teoretičky, ktorí majú nejaké skúsenosti s prekladom, o ktoré by sa chceli podeliť.

Dotazník pozostával z 10 otázok. Väčšinu z nich sme analyzovali a vyhodnotili v jednoduchej popisnej štatistike (pozri príloha). V jednej z otázok mohli respondenti uviesť svoje voľné odpovede, ktoré sme následne analyzovali z hľadiska odpovedí z oblasti výskumu, profesijnej praxe a výučby.

3.Profil dotazníkovej vzorky

3.1Pohlavie, krajina a vek

Sedemdesiat percent z 305 respondentov boli ženy, čo je približne v súlade s prekladateľskou profesiou, v ktorej sa zastúpenie žien odhaduje na „70 % alebo viac“ (Pym et al. 2002, 3). Respondenti pochádzali z 51 krajín, primárne z Európy. Najviac zastúpené boli krajiny ako Nemecko, Fínsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo a Taliansko. V takomto poradí sú zhruba zastúpené aj v členstve EST (avšak nadmerné zastúpenie má v prieskume Fínsko). Veková hranica respondentov bola od 22 do 80 rokov, pričom najviac respondentov bolo vo veku 30 až 40 rokov (pozri Graf 1).

Graf 1.Rozdelenie respondentov podľa veku (212 žien a 93 mužov, vo veku 22 až 80 rokov)
Graf 1.

3.2Medzinárodná mobilita

Keď sme sa spýtali respondentov na počet krajín, v ktorých žili „viac než jeden rok“, len 29 % teoretikov/teoretičiek uviedlo len jednu krajinu, 40 % žilo v dvoch krajinách, 22 % v troch a zvyšok respondentov uviedlo viac krajín. Takže 71 % z nich by sme mohli v tomto prípade nazvať „medzinárodne mobilnými“. To poukazuje na vysokú tendenciu k mobilite, napriek tomu, že nemáme žiadne údaje, ktoré by umožnili porovnať týchto respondentov s neakademickými prekladateľmi/prekladateľkami a tlmočníkmi/tlmočníčkami. Avšak stupeň mobility účastníkov/účastníčok by bol napriek tomu vyšší ako výskumníkov/výskumníčok vo všeobecnosti. V správe Európskej komisie sa uvádza, že 56 % výskumníkov/výskumníčok z vysokoškolských inštitúcii v Európe sú „medzinárodne mobilní“, pričom „mobilný“ sa definuje ako „niekto, kto pracoval minimálne tri mesiace v inej krajine, ako v tej, v ktorej získal svoje najvyššie vysokoškolské vzdelanie“ (Európska komisia 2010European Commission 2010Study on Mobility Patterns and Career Paths of EU Researchers. Final Report. Accessed October 2015. http://​goo​.gl​/d2IV0D, 72), čo posúva latku oveľa nižšie, než náš prieskum.

3.3Akademická príprava

Do poslednej časti prieskumu, ktorá bola zameraná na akademickú prípravu, sa z celkového počtu 305 respondentov zapojilo 274. Aj keď nemáme informácie o tom, prečo sa 31 respondentov rozhodlo neodpovedať na túto otázku, výsledná vzorka poukazuje na skupinu vysokoškolsky vzdelaných profesionálov. Títo respondenti mali titul z prekladateľstva a zároveň špecializovanú vysokoškolskú akademickú kvalifikáciu (185 respondentov), 50 % respondentov malo titul PhD., 3,5 % participantov boli doktorandi/doktorandky a zvyšných 34 % malo magisterský titul.

Iba 68 % z 274 teoretikov/teoretičiek, ktorí odpovedali na túto otázku, uviedlo, že má „odborné prekladateľské a tlmočnícke vzdelanie“, čo možno považovať za prekvapivo nízke. Napriek tomu je toto číslo v porovnaní s tabuľkou profesionálnych prekladateľov/prekladateliek vyššie. Podľa prieskumu Francúzskej spoločnosti prekladateľov, do ktorého sa zapojilo 1377 respondentov, len 61 % dosiahlo vysokoškolské vzdelanie z prekladu alebo tlmočenia (SFT 2010SFT (Société Française des Traducteurs) 2010Enquête tarifs traducteurs 2009. Accessed October 2015. http://​goo​.gl​/p7b2Mt, 10).

To znamená, že počet teoretikov/teoretičiek s odbornou prekladateľskou prípravou je obzvlášť vyšší u respondentov, ktorí majú menej než 40 rokov (Tabuľka 1). Vo väčšine prípadov možno tento vzťah vysvetliť ako nedostatok prakticky zameraných prekladateľských programov v čase, keď teoretici/teoretičky pôsobili na univerzitách. V roku 1980 existovalo 108 študijných programov prekladateľstva a/alebo tlmočníctva (Caminadeová a Pym 1998Caminade, Monique, and Anthony Pym 1998 “Translator-training Institutions.” In Encyclopedia of Translation Studies, ed. by Mona Baker, 280–285. London: Routledge.Google Scholar) a v porovnaní s rokom 2015 bolo na univerzitách viac než 500 programov (EST 2015EST (European Society for Translation Studies) 2015Translator Training Observatory. Accessed October 2015. http://​goo​.gl​/ZjAPYQ). To znamená, že vysoký nárast počtu programov aj naďalej súvisí s vedeckou komunitou: čím ste starší, tým menej máte chuť získať odborné vzdelanie z prekladu alebo tlmočenia.

Tabuľka 1.„Máte odborné prekladateľské alebo tlmočnícke vzdelanie?“ Percentuálny podiel z 274 odpovedí respondentov podľa veku, s hrubými číslami v zátvorkách
<30 30–39 40–49 50–59 ≥60
Áno 95 (21) 86 (72) 63 (45) 50 (30) 53 (19)
Nie 5 (1) 14 (12) 38 (27) 50 (30) 47 (17)

Tento relatívny nedostatok odbornej prípravy vysvetľuje, že na túto otázku odpovedalo len 67 % z 274 respondentov. Ako odpoveď uviedli, že v oblasti translatológie alebo prekladu či tlmočenia pracovali v období, keď mali približne dvadsaťpäť rokov. To znamená, že 33 % respondentov sa venovalo iným činnostiam. Toto číslo je približne rovnaké, ako údaje z Francúzskej spoločnosti prekladateľov, podľa ktorých sa 38 % prekladateľov/prekladateliek do začiatku svojej kariéry venovalo inej činnosti než prekladaniu (SFT 2010SFT (Société Française des Traducteurs) 2010Enquête tarifs traducteurs 2009. Accessed October 2015. http://​goo​.gl​/p7b2Mt, 11). A  čomu sa teda venovalo tých 91 teoretikov/teoretičiek? Analýza informuje o druhoch činností, ktoré spadajú do záujmov prekladu: 29 % sa zaoberalo jazykom a lingvistikou, 20 % sa zameriavalo na výučbu, 14 % predstavovali študenti/študentky (prevažne doktorandi/doktorandky), 8 % činností bolo zameraných na „obchod a financie“, ďalších 8 % na „literatúru“ a potom nasleduje dlhý zoznam menej frekventovaných činností, ako „umenie“, žurnalistika, „zvieratá“, cestovný ruch, antropológia, archeológia, stavebníctvo, inžinierstvo, filmová produkcia a vojenská služba.

4.Podstata prekladateľskej práce

V tejto časti sa zaoberáme všeobecnými znakmi prekladateľskej práce, ktorej sa venujú teoretici/teoretičky. Následne sa zameriame na každú činnosť.

4.1Preklad a tlmočenie vo všeobecnosti

Spýtali sme sa teoretikov/teoretičiek, či už niekedy prekladali pravidelne a na výber sme im ponúkli 5 možností na odpoveď: nikdy, neplatená práca, ako súčasť inej platenej činnosti, druhotne platená činnosť, primárna činnosť (vaše živobytie) a iné. Termín „pravidelne“ nemal žiadne obmedzenia a respondenti si mohli zvoliť až tri možnosti, keďže sa väčšina z nich počas rôznych štádií svojej kariéry venovala rôznym typom prekladov. Na túto otázku odpovedalo 296 respondentov. Keďže len 13 respondentov (4 %) zvolilo možnosť nikdy, táto odpoveď tým logicky vylučuje ostatné odpovede. Z toho možno usúdiť, že 283 teoretikov/teoretičiek, čo predstavuje 96 % respondentov, ktorí odpovedali na túto otázku, prekladalo pravidelne.

Počet odpovedí znázorňuje Graf 2. Preklad (ďalej vrátane tlmočenia) bol druhotne platenou činnosťou pre 168 z 296 teoretikov/teoretičiek, ktorí odpovedali na túto otázku (57 %), pričom asi nie je prekvapujúce, že preklad je činnosť, ktorá sa niekedy celkom ľahko kombinuje s vedeckou prácou. Veľmi zaujímavé je, že pre 127 respondentov (čo je približne 43 % odpovedí na túto otázku) bol preklad primárnou činnosťou, čo znamená, že veľký počet teoretikov/teoretičiek v istom štádiu zmenilo svoje zameranie z profesionálneho prekladu na vedeckú prácu.

Zaujímalo nás, ako spolu súviseli akademická kariéra a preklad. Dospeli sme k dvom možným ukazovateľom: počtu publikovaných vedeckých článkov (Tabuľka 2) a veku (Tabuľka 3). Ani v jednom prípade však nebolo možné určiť presný vzorec pre možnosť nikdy, keďže počet takýchto odpovedí bol veľmi nízky. V prípade odpovedí primárna a sekundárna činnosť bolo možné určiť presný vzorec, keďže teoretici/teoretičky, ktorí publikovali menej boli na druhej strane oveľa aktívnejší v inej prekladateľskej činnosti (pozri údaje tučným písmom v tabuľke 2).

Graf 2.„Prekladali ste (alebo tlmočili) niekedy pravidelne? Môžete si zvoliť až tri odpovede.“ 296 respondentov zvolilo každú činnosť, pričom sme spolu získali 389 odpovedí
Graf 2.

To si vyžaduje vysvetlenie. Skúsenejší teoretici/teoretičky uviedli všetky svoje predchádzajúce činnosti, takže mali teoreticky oveľa viac príležitostí angažovať sa v preklade, pričom stále uvádzali, že sa prekladaniu venovali menej. Možno predpokladať, že tento vzťah nie je podmienený vekom (t. j. preklad nie je niečo, čomu sa ľudia venujú, keď sú mladí, ale ani niečo, čomu sa venujú, keď sú starší). To čiastočne potvrdzuje analýza veku (pozri Tabuľka 3), pričom teoretici/teoretičky vo veku 30 a viac rokov vyjadrovali jasný vzorec: čím starší boli respondenti, tým menej prekladali. Teda táto hypotéza v skutočnosti znamená, že kombinácia vedeckého pôsobenia a prekladu ako primárnej a sekundárnej činnosti predstavuje rastúci trend na čele s mladými teoretikmi/teoretičkami.

Tabuľka 2.„Prekladali ste niekedy pravidelne?“ Percentá odpovedí podľa počtu publikovaných vedeckých článkov, pre primárnu činnosť (127 odpovedí) a sekundárnu činnosť (168 odpovedí), s hrubými číslami v zátvorkách
0–5 6–10 11–20 21–30 >30
Primárna činnosť 43 (55) 17 (21) 15 (19) 10 (13) 15 (19)
Sekundárna činnosť 32 (53) 22 (37) 17 (29) 12 (20) 17 (29)
Tabuľka 3.„Prekladali ste niekedy pravidelne?“ Percentá odpovedí podľa veku, pre primárnu činnosť (127 odpovedí) a sekundárnu činnosť (168 odpovedí), s hrubými číslami v zátvorkách
<30 30–39 40–49 50–59 ≥60
Primárna činnosť 8 (11) 31 (40) 27 (33) 22 (29) 12 (14)
Sekundárna činnosť 9 (13) 31 (53) 26 (45) 23 (38) 11 (20)

Na základe údajov získaných z dotazníka sme skúmali rôzne translatologické oblasti, v ktorých boli teoretici/teoretičky aktívni popri každom type zamestnania. V tomto prípade sme zistili frekvenciu činností z rôznych oblastí (Tabuľka 4), pričom berieme do úvahy, že si respondenti mohli vybrať viac než jednu činnosť (a samozrejme, viac než jednu oblasť). Čísla poukazujú na zvláštny status zvolenej možnosti neplatená práca, čo je jediný prípad, keď sa umelecký preklad spomínal častejšie než preklad technických textov (pozri čísla tučným písmom v tabuľke 4). Ďalšie zistenia v súvislosti s týmito údajmi budú po zvážení všetkých typov činností uvedené osobitne nižšie.

Tabuľka 4.Percentuálne zastúpenie jednotlivých translatologických oblastí, ktoré uviedli respondenti v rámci každého typu ich činnosti (zmienili sa 669-krát), s hrubými číslami v zátvorkách
Primárna Sekundárna Súčasť hlavnej Neplatená
Konferenčné tlmočenie 16 (38) 12 (34)  4 (4) 14 (6)
Tlmočenie rozhovorov  9 (22) 11 (32) 10 (9) 14 (6)
Preklad technických textov 36 (81)  36 (105)  38 (36)  23 (10)
Umelecký preklad 10 (24) 16 (49)  13 (11)  28 (12)
Audiovizuálny preklad  5 (11)  6 (17)  9 (8)  2 (1)
Lokalizácia (L10n)  8 (19)  4 (15)  7 (8)  2 (1)
Iné 16 (38) 15 (45)  19 (20) 17 (7)

Ak berieme do úvahy koľko rokov vykonávali respondenti každý typ činnosti, Tabuľka 5 uvádza, že čím menej sú prekladatelia/prekladateľky závislí na prekladaní z hľadiska živobytia (v tabuľke sprava), tým menej rokov túto činnosť vykonávajú. Inými slovami, najdlhšie obdobie vykonávania danej činnosti predstavuje preklad ako primárna alebo sekundárna činnosť (čo zároveň predstavuje 31 % a 33 % odpovedí v každej kategórii v tomto poradí).

Tabuľka 5.Počet rokov prekladateľskej praxe ako percentuálny podiel v rámci každého typu činnosti (o ktorej sa zmienili 344-krát), s hrubými číslami v zátvorkách, ktoré uviedli respondenti
Primárna Sekundárna Súčasť hlavnej Neplatená
0–1 4 (5)  8 (13)  2 (1) 22 (6)
2–5 39 (47) 32 (49)  51 (21)  37 (10)
6–10 26 (31) 27 (41) 20 (8) 15 (4)
>10 31 (37) 33 (51)  27 (11) 26 (7)

Zároveň sme sa zaujímali o rôzne translatologické oblasti, ktoré kombinovali teoretici/teoretičky. V tejto súvislosti sme sa zamerali na tie oblasti, ktoré boli zvolené pre preklad ako primárnu činnosť, následne sme vyrátali percentá teoretikov/teoretičiek, ktorí kombinovali svoje činnosti s inými. Napríklad, 38 teoretikov/teoretičiek uviedlo, že konferenčné tlmočenie bolo ich primárnou činnosťou, ale 61 % z nich (23) sa v tom istom čase zároveň venovalo prekladu technických textov, 45 % sa venovalo tlmočeniu rozhovorov, 18 % umeleckému prekladu, 13 % audiovizuálnemu prekladu (AVT) a 8 % sa venovalo lokalizácii (L10n) (pozri Tabuľka 6 – keďže sa väčšina teoretikov/teoretičiek venovala kombinovaným činnostiam, po spočítaní to percentuálne predstavuje viac než 100 %). V skutočnosti sa len 23 % (8) z 38 konferenčných tlmočníkov/tlmočníčok venovalo konferenčnému tlmočeniu samostatne. Tieto zistenia sa zhodujú s Brownovej výskumom (2002Brown, Sally 2002Do Interpreters Translate? Results of an E-mail Survey of AIIC Members to Determine If Interpreters Also Work as Translators. Consortium for Training Translation Teachers. Accessed October 2015. http://​goo​.gl​/kIinas), v ktorom sa zistilo, že 70 % z 374 členov/členiek AIIC sa profesionálne venovalo aj písomnému prekladu. Vo všeobecnosti to znamená, že len veľmi malý počet akademických prekladateľov/prekladateliek pracuje len v jednej oblasti a že sa v podstate každý prekladateľ/prekladateľka venoval v istom období prekladu technických textov. Zároveň pozorujeme spoločný výskyt konferenčného tlmočenia a tlmočenia rozhovorov, a zjavnú nekompatibilitu lokalizácie s tlmočením rozhovorov, umeleckým alebo audiovizuálnym prekladom (hoci len 19 teoretikov/teoretičiek zvolilo ako svoju primárnu činnosť lokalizáciu).

Tabuľka 6.„Akému typu prekladu ste sa venovali, keď bol preklad súčasťou Vašej primárnej činnosti?“ Percentuálne zastúpenie teoretikov/teoretičiek v každej primárnej oblasti, ktorí súčasne pracovali aj v iných translatologických oblastiach, s hrubými číslami v zátvorke, ktoré uviedli respondenti
Konf. tl. Tl. rozho. Tech. text. Umelec. AVT L10n Žiadny
Konferenčné tlmočenie (38) [100]  45 (17)  61 (23) 18 (7) 13 (5)  8 (3) 23 (8)
Tlmočenie rozhovorov (22)  77 (17) [100]  77 (17) 32 (7) 18 (4) 0 0
Preklad technic. textov (81)  28 (23)  21 (17) [100]  17 (14)  6 (5)  17 (14)  21 (17)
Umelecký preklad (24) 29 (7) 29 (7)  58 (14) [100] 21 (5) 0 17 (4)
Audiovizuálny (AVT) (11) 45 (5) 36 (4) 45 (5) 45 (5) [100] 0  9 (1)
Lokalizácia (L10n) (19) 16 (3) 0  74 (14) 0 0 [100] 21 (4)

Teraz sa zameráme na každú aktivitu osobitne.

4.2Preklad ako primárna činnosť

Spýtali sme sa respondentov, ktorí uviedli, že preklad bol ich primárnou činnosťou, akému druhu prekladu sa venovali a ako dlho. Túto možnosť celkovo zvolilo 127 teoretikov/teoretičiek, pričom si mohli zvoliť rôzny počet typov prekladov. Celkovo uviedli 233 odpovedí.

Ak berieme do úvahy typ prekladu, najčastejšou odpoveďou bol preklad technických textov (36 %), následne konferenčné tlmočenie (16), umelecký preklad (10), tlmočenie rozhovorov (9), lokalizácia (8) a audiovizuálny preklad (5). V odpovedi iné sme získali odpovede ako súdny preklad, umenie, vzdelanie, financie, marketing a náboženstvo.

Možno viac prekvapujúce je to, ako dlho bola pre respondenta daná činnosť primárnou: najkratšie obdobie spojené s prekladom bolo šesť mesiacov, najdlhšie obdobie 40 rokov, avšak 57 % z odpovedí (68 teoretikov/teoretičiek) uviedlo obdobie dlhšie ako šesť rokov, vrátane 31 % respondentov, ktorí uviedli obdobie dlhšie než desať rokov. Zistili sme, že skupina teoretikov/teoretičiek, ktorá sa venovala prekladu ako primárnej činnosti viac ako desať rokov zahŕňala výrazne nižšie percento žien (54 %, v porovnaní so vzorkou 70 % ako celku).

Ukázalo sa, že i keď sa teoretici/teoretičky venujú prekladu a tlmočeniu, nemá to výrazne negatívny vplyv na ich vedeckú činnosť: 15 % z celej skupiny, ktorí sa venovali prekladaniu ako primárnej činnosti (127 respondentov) publikovalo viac než 30 článkov, v porovnaní s 12 % respondentov našej vzorky ako celku (274 respondentov). Potom je tu opäť staršia skupina teoretikov/teoretičiek (keďže publikácia článkov je zdĺhavý proces). Na kompenzáciu negatívneho vplyvu by sme si mohli vziať napríklad 159 teoretikov/teoretičiek vo veku 40 alebo viac rokov a zistili by sme, že 31 % z nich samostatne publikuje viac než 30 článkov. Zo 159 starších teoretikov/teoretičiek, z ktorých si 69 % zvolilo preklad ako primárnu činnosť, 26 % respondentov publikuje viac než 30 článkov. Teda pôsobenie v oblasti prekladu, ktorý predstavuje primárnu činnosť, by mohlo byť spojené s 5 % poklesom vedeckého publikovania, čo je dosť pochopiteľné.

4.3Preklad ako sekundárne platená činnosť

168 respondentov uviedlo, že preklad bol alebo je ich sekundárne platenou činnosťou, a to bola vlastne najčastejšie uvedená odpoveď (pozri Graf 2). Typy prekladov sú porovnateľné s typmi, ktoré boli uvedené pri preklade ako primárnej činnosti (pozri Tabuľka 4), hoci sa tu vyskytujú isté poklesy v konferenčnom tlmočení a lokalizácii (4 prípady v každom z nich), čo sú prevažne činnosti, ktoré si tak ľahko neosvojíte alebo ktoré tak ľahko nezanecháte. Zároveň tu možno pozorovať značný nárast v oblasti umeleckého prekladu (25 prípadov), čo je taktiež dosť pochopiteľné: ak Váš hlavný príjem pochádza z práce na univerzite, môžete si dovoliť prekladať literatúru. Podľa prieskumu Európskej rady spoločností umeleckých prekladateľov (CEATL) sa príjem prekladateľa/prekladateľky umeleckej literatúry v Európe pohybuje medzi 40 až 67 % toho, čo zarobí pracovník/pracovníčka v priemysle (Fock et al. 2008Fock, Holger, Martin de Haan, and Alena Lhotová 2008Comparative Income of Literary Translators in Europe. Brussels: Conseil Européen des Associations de Traducteurs Littéraires. Accessed October 2015. http://​goo​.gl​/7LRLtM, 69).

Počet rokov, počas ktorých respondenti pôsobili v oblasti prekladu ako sekundárnej činnosti je približne rovnaký ako u tých, ktorí sa venovali prekladu ako primárnej činnosti (pozri Tabuľka 5), so značnou prevahou dlhodobého pôsobenia v oblasti prekladu viac než 10 rokov (vrátane 33 % a 31 % v rámci dvoch kategórii v takomto poradí). Tieto činnosti neboli krátkodobé.

4.4Preklad ako súčasť hlavnej činnosti

Iba 44 zo 47 respondentov, ktorí uviedli, že preklad bol „súčasťou ich hlavnej činnosti“, špecifikovalo o akú aktivitu ide. Tých 44 respondentov uviedlo, že väčšina tejto práce (59 % z prípadov) spadá do oblasti školstva (pozri Tabuľka 7). To znamená, že títo teoretici/teoretičky prekladali počas ich práce na univerzite buď pre súkromné účely, alebo pre univerzitný personál. Išlo však aj o mnohé iné oblasti: obchod a financie (20 %), „umenie“ (6 %), administratíva (5 %), „ľudské zdroje“ (5 %) a „ťažký priemysel“ (5 %). I keď tieto údaje uviedli samotní respondenti, je veľmi ťažké presne zadeliť jednotlivé oblasti do kategórií. Mohli by sme však predpokladať, že „administratíva“ a „ľudské zdroje“ by mohli byť súčasťou univerzitného systému, a tým by sa zvýšili percentá pre „školstvo“.

To by vysvetľovalo, prečo preklad technických textov predstavuje vyššie percento, než preklad ako primárna alebo sekundárna činnosť (38 % v porovnaní s 36 %, pozri Tabuľka 4), keďže ide prevažne o vzdelávací alebo výskumný materiál.

Tabuľka 7.„Do akej oblasti patrila Vaša hlavná činnosť?“ Percentuálne zastúpenie 44 respondentov, pre ktorých bol preklad súčasťou hlavnej činnosti a ktorí uviedli, aká bola ich hlavná činnosť, s hrubými číslami prípadov v zátvorkách
Školstvo Obchod Umenie Administratíva Ľudské zdroje Ťažký priemysel Spolu
59 (26) 20 (9) 6 (3) 5 (2) 5 (2) 5 (2) 100 (44)

Ak berieme do úvahy počet rokov, počas ktorých sa respondenti venovali danej činnosti, je to približne 2 až 5 rokov (51 %), čo je značne menej než v prípade prekladu ako primárnej alebo sekundárnej činnosti (39 % a 32 % sa venovalo činnosti 2 až 5 rokov). Predsa len chceme upozorniť, že 27 % z respondentov, ktorí sa zapojili do nášho prieskumu, sa venovalo danej činnosti viac než desať rokov.

4.5Preklad len ako neplatená práca

30 respondentov, ktorí uviedli, že sa venujú prekladu ako neplatenej práci, tvrdia, že väčšinu ich práce predstavuje umelecký preklad (28 %), preklad technických textov (23 %), čo dokumentuje Tabuľka 4. Participanti však uviedli aj všetky ostatné oblasti: 14 % tlmočenie rozhovorov, 14 % konferenčné tlmočenie, 2 % audiovizuálny preklad a 2 % lokalizácia. Najvyšší počet odpovedí predstavovala možnosť iné (17 %), v ktorej sa spomínali preklady hudby, brožúr atď.

Počet rokov, počas ktorých sa respondenti venovali tomuto druhu činnosti, bol oproti všetkým ostatným činnostiam nižší, t. j. 22 % uviedlo, že sa danej činnosti venovalo menej než jeden rok a zvyšných 37 % sa venovalo činnosti od dva do päť rokov (Tabuľka 5). To môže poukazovať na to, že neplatená práca je skôr krátkodobým javom a najviac odpovedí ďalej poukazuje na to, že túto činnosť vykonávajú alebo ju vykonávali len „príležitostne“. Napriek tomu, sedem respondentov zvolilo možnosť, že vykonávali neplatenú činnosť viac ako desať rokov, čo je dôležité zistenie. Môžeme tu vidieť aj účasť komunity, ako je to v prípade neziskových organizácií a práce pre „malú obec v Maďarsku, ktorá si nemohla dovoliť pravidelné preklady.“

4.6Iné druhy činností

Len štyria respondenti sa hlásili k takým druhom činností, ktoré sa výrazne odlišovali od ostatných kategórií. Išlo o autorský preklad (v dvoch prípadoch), korektúru prekladov (1) a „tlmočenie pre rodinu“ (1). Všetky tieto činnosti sa konkrétne vykonávali viac než desať rokov.

5.Údajná súvislosť medzi prekladom a vedeckou prácou

Vyzvali sme respondentov, aby voľne odpovedali na dve otázky: „Existuje veľká spojitosť medzi Vašou vedeckou prácou a prekladateľskou činnosťou? Malo by to spolu súvisieť?“ Získali sme 252 odpovedí a analyzovali sme ich na základe hlavných hodnôt, o ktorých sme sa zmienili.

Aj napriek tomu, že išlo o voľné odpovede bez vopred stanovených alternatív odpovedí, najviac respondentov začalo svoje komentáre s odpoveďou „áno“ alebo „nie“ a bolo to tak v prípade oboch otázok. Preto bola začiatočná kategorizácia odpovedí relatívne bez problémov. 74 % z 252 respondentov uviedlo, že medzi ich vedeckou prácou a prekladateľskou činnosťou je veľká súvislosť. 19 % to však neuviedlo vôbec a ostatní respondenti uviedli, že je medzi nimi malý vzťah.

Typy súvislostí a spôsobov uvažovania vo voľných odpovediach boli celkovo rôznorodé. Napríklad niektorí respondenti rozlišovali medzi možnou realitou a osobnou túžbou: „Môžu sa navzájom rozvíjať, ale aj tak ich považujem za úplne odlišné činnosti,“ alebo „Radšej vykonávam tieto činnosti oddelene, aby som sa uistil, že robím nejakú „inú činnosť“.“ Iným sa nejavil tento vzťah ako prechod vedomostí alebo zručností z jednej činnosti k druhej, ale ako činnosť výskumníkov/výskumníčok, ktorí skúmajú to, čomu sa venujú prekladatelia/prekladateľky: „Áno, existuje [súvislosť] (výskumné pracovisko, kognitívne prekladateľské procesy, prekladateľská kompetencia a expertíza (získavanie).“ Ďalšou priamočiarou odpoveďou bolo, že medzi nimi existuje súvislosť, pretože teoretik/teoretička prekladá vedecké texty.

Medzi týmito extrémnymi a banálnymi pozíciami boli aj argumenty, ktoré sa frekventovane opakovali u iných respondentov. Boli to argumenty pre aj proti tomuto všeobecnému vzťahu, a práve nimi sa budeme najprv zaoberať.

5.1Pozitívny vzťah medzi vedeckou prácou a prekladateľskou činnosťou

Pokúsili sme sa kategorizovať množstvo odpovedí respondentov, ktorí videli medzi vedeckou prácou a praxou výhodný (a preto „pozitívny“) vzťah. Uskutočňujeme to na základe vzťahov, ktoré vznikli medzi termínmi „prax“, „vedecká práca“ (mnoho respondentov uviedlo „teóriu“) a „výučba“, čo je tretím termínom, ktorý sa nachádzal v odpovediach. Spôsoby opisu týchto vzťahov môžeme analyzovať ako „typy argumentov“ a sú uvedené v tabuľke 8.

Tabuľka 8.Percentuálny podiel najčastejších typov argumentov medzi respondentmi, ktorí tvrdia, že medzi prekladaním, tlmočením a vedeckou prácou existuje veľmi pozitívny vzťah (110 respondentov) s hrubými číslami v zátvorkách, ktoré uviedli respondenti
Číslo Typ argumentu
51 (56) Prax poskytuje informácie pre vedeckú prácu.
23 (25) Prax a vedecká práca sú prepojené prostredníctvom výučby.
14 (16) Prax a vedecká práca si poskytujú informácie navzájom.
12 (13) Vedecká práca poskytuje informácie pre prax.

Nižšie uvádzame názorný prehľad o každom z týchto vzťahov.

5.1.1Prax poskytuje informácie pre vedeckú prácu

Vo viacerých prípadoch je vidieť, že vedecká práca (ktorá môže zahŕňať výučbu aj výskum) vychádza z prekladateľskej praxe. Vzťah druhým smerom, teda od vedeckej činnosti k praxi sa nepredpokladá. Vzťah založený na informáciách alebo na vplyve sa vníma viacerými spôsobmi:

Prekladateľská prax poskytuje adekvátny rámec pre analýzu

  • „Praktická práca napomáha k správnej interpretácii teoretických poznatkov.“

  • „Teoretik/teoretička by mal byť oboznámený s prekladateľskou praxou a prekladateľským trhom.“

  • „Je dôležité, aby nezanikol vzťah medzi vedeckou prácou a profesionálnou realitou.“

  • „[…] preklad je potrebné vnímať ako niečo sociokultúrne, nie ako niečo čisto lingvistické; a AKP [analýzu kvality prekladu] je potrebné vnímať ako problematickú.“

Prekladateľská prax poskytuje témy a informácie pre výskum

  • „Pomáha porozumieť, v ktorých oblastiach je výskum nevyhnutný.“

  • „Môj výskum je založený na otázkach, ktoré vznikli počas mojej prekladateľskej činnosti.“

  • „Podnetom pre mnohé z mojich článkov bolo niečo, čo sa udialo počas mojej práce.“

  • „Moje vlastné preklady slúžia ako výskumné dáta.“

Prekladateľská prax poskytuje prípadové štúdie

  • „Prax slúži ako dobrý zdroj pre prípadové štúdie.“

  • „Moja dobrovoľná tlmočnícka činnosť je prípadovou štúdiou pre moju dizertačnú prácu.“

  • „Príležitostne píšem o poézii, ktorú prekladám.“

Prekladateľská prax pomáha networkingu

  • „Pracujem ako tlmočník/tlmočníčka a mnohí z mojich kolegov/kolegýň boli respondentmi v mojich projektoch.“

  • „Vo svojom výskume som taktiež vychádzal zo svojich skúseností, ktoré som získal ako profesionálny prekladateľ/prekladateľka. Išlo napríklad o hľadanie nových oblastí výskumu, nábor účastníkov/účastníčok výskumu alebo networking.“

  • „Moje skúsenosti v oblasti audiovizuálneho prekladu a kontakty v profesijnej oblasti mi do značnej miery pomohli s výskumom.“

Prekladateľská prax je motiváciou pre výskum

  • „[…] môže byť hnacím motorom.“

Prekladateľská prax zabezpečuje dôveryhodnosť výskumu

  • „Prekladateľská činnosť prispieva k mojej dôveryhodnosti voči participantom výskumu, ktorými sú napríklad profesionálni prekladatelia/prekladateľky a PJS [poskytovatelia jazykových služieb]

5.1.2Prax a vedecká práca sú prepojené prostredníctvom výučby

Druhý hlavný typ argumentu súvisí s výučbou, ktorá plní úlohu mediátora:

  • „Myslím si, že existuje spojitosť, ktorá súvisí s mojou schopnosťou vyučovať študentov/študentky dôveryhodne a informovať ich o realite profesijného života! ;)“

  • „Moja výučba sa stáva dôveryhodnou najmä vďaka mnohým príkladom, ktoré uvádzam z mojej osobnej prekladateľskej skúsenosti.“

  • „Nechcel by som učiť niečo, čo nerobím.“

  • „Pomáha to výskumníkom/výskumníčkam aj na psychologickej úrovni v prípade, že sa ich pracovné a výskumné identity prekrývajú. Sú si istejší a cítia sa „ucelene“.“

5.1.3Prax a vedecká práca si poskytujú informácie navzájom

V mnohých argumentoch sa tento vzťah javí ako obojstranný.

  • „Neexistuje absolútne žiadna priepasť medzi teóriou a praxou.“

  • „Prax využíva adekvátnu teóriu. Teória je bez doložených príkladov (texty, situácie a stratégie) prázdna a vedecká práca skúma vzťah medzi týmito dvoma oblasťami.“

  • „Dokonca aj najfilozofickejšie teórie prekladu, ktoré sa môžu zdať, že nemajú nič spoločné so „skutočným životom“, pomáhajú prekladateľom/prekladateľkám pochopiť náročnú úlohu prekladateľa/prekladateľa a tlmočníka/tlmočníčky. Pomáha Vám to analyzovať problémy a zvažovať rôzne aspekty Vašej práce. Každá teória prekladu je určitým spôsobom prepojená s praktickými aspektmi prekladu. Takže otázka, či existuje nejaký vzťah medzi praxou a teóriou je obmedzená. Podľa môjho názoru takýto vzťah medzi nimi vždy existuje.“

5.1.4Vedecká práca poskytuje informácie pre prax

O niečo menej bolo argumentov, podľa ktorých sa vedecká práca aktívne podieľa na prekladateľských činnostiach:

  • „Vždy sa snažím aplikovať výsledky translatologického výskumu do mojej prekladateľskej a tlmočníckej činnosti, aby to bolo ešte lepšie a efektívnejšie atď.“

  • „[Teória] napomáha verbalizovať procesy a myšlienky a zároveň pochopiť samotný akt prekladu.“

  • „Nemôžete seriózne vykonávať činnosť bez reflektovania jej procesov a pozadia, bez sformulovania ideológie atď.“

5.2Prekážky vo vzťahu medzi vedeckou prácou a prekladateľskou činnosťou

Niektoré z odpovedí tých respondentov, podľa ktorých medzi nimi existuje vzťah a tých, ktorí tvrdili opak, zahŕňali dôvody, ktoré dokážu vysvetliť, prečo sa medzi vedeckou prácou a prekladateľskými činnosťami nenachádza viac interakcie. Odpovedí bolo vrátane týchto riadkov okolo sedem, určite však pre kvantitatívnu distribúciu nemali veľký význam. Kategorizácia argumentov je nasledovná:

5.2.1Univerzitné zamestnanie bráni prekladateľským činnostiam

Boli tu náznaky, že vedecká práca bráni zapájať sa do prekladov kvôli nedostatku času, právnemu zákazu a/alebo kvôli tomu, že preklady nie sú považované za vedeckú prácu. Tieto argumenty sú dôležité, pretože z nich vyplýva to, že teoretici/teoretičky by chceli prekladať viac ako sú schopní:

  • „Systém britského výskumu REF [Research Excellence Framework] nedoceňuje prekladateľskú prácu.“

  • „Áno, donedávna, keď som prekladal menej (v preklade mi bránili povinnosti na univerzite).“

  • „Nemal som dovolené kombinovať platenú prekladateľskú prácu s mojou akademickou funkciou. A ani som na to nemal čas.“

  • „Pracovná pozícia na plný úväzok na univerzite znamená žiadny čas na prekladanie.“

  • „Skutočná prekladateľská činnosť poskytuje informácie pre moju vedeckú prácu a opačne. Áno, je to veľmi náročné (nemožné?) udržať si rovnováhu medzi špecializáciou a profesionalizáciou v preklade (a tlmočení) a na akademickej pôde.“

5.2.2Nie je dostatok času a/alebo peňazí

Našli sme niekoľko odpovedí rovnakého charakteru, ktoré poukazujú na iné druhy obmedzenia v súvislosti s časom a peniazmi, a tie sa môžu stať hlavnými faktormi buď pre alebo proti kombinácii oboch činností:

  • „Čo sa týka mňa, prestala som so svojou tlmočníckou činnosťou, aby som skombinovala vedeckú prácu s úlohou matky.“

  • „V mojej krajine si nedokážeme zarobiť na živobytie len z výskumu.“

5.2.3Prekladanie ponúka únik od „skutočnej práce“

Na druhej strane, niektoré argumenty však poukazujú na to, prečo niekoľko respondentov niekedy chce, aby existoval vzťah medzi ich vedeckou prácou a prekladateľskou činnosťou, keďže sú jedna pre druhú alternatívou:

  • „Zatiaľ čo sa pozorne držím profesionálnych štandardov a etiky, napríklad tým, že nebudem pracovať za dumpingové ceny, práve preklad je zmena, ktorá dokáže oživiť moju bežnú prácu.“

  • „Teší ma, že môžem využiť svoje analytické myslenie v iných otázkach.“

5.3Potrebné (ne)vzťahy medzi vedeckou prácou a prekladateľskou činnosťou

Ako sme už spomínali, respondentov sme sa taktiež spýtali, či by mala byť medzi vedeckou prácou a prekladateľskou činnosťou veľká súvislosť. Z 205 odpovedí na túto otázku, len 51 % poukázalo na to, že by tam súvislosť „mala byť“, zatiaľ čo 26 % odpovedalo, že to tak nie je. Prekvapujúce však je, že 74% tvrdilo, že medzi ich vlastnou vedeckou prácou a prekladateľskou činnosťou je veľká súvislosť. To znamená, ako tvrdia mnohí teoretici/teoretičky, že medzi nimi existuje prospešný vzťah (v ich osobných prípadoch), ale nemusí byť. Aj napriek tomu, že sme v našom dotazníku uviedli modálne „(nie) je“, logika odpovedí skôr vyjadrovala „(ne)musí“: tento vzťah môže byť prospešný, ale nie je to podmienkou.

Ak si položíme otázku, či by „medzi vedeckou prácou a prekladateľskou činnosťou mal byť veľký vzťah“ a odpovede by sme rozdelili na áno, nie (chápané ako „nemusí“) a možno, tak podľa čísel, ktoré by zverejnil teoretik/teoretička, by sa rozdelenie značne odlišovalo (pozri Graf 3). Najmenej 16 z 22 teoretikov/teoretičiek, ktorí publikovali viac ako 30 článkov (73 %), si nemyslí, že je nevyhnutné, aby bol medzi nimi záväzný vzťah. Napriek tomu, 9 teoretikov/teoretičiek (56 %) z tej istej skupiny uviedlo, že prekladanie je ich primárnou činnosťou a 6 teoretikov/teoretičiek (38 %) to opísalo ako sekundárnu činnosť. Takže máme veľkú skupinu teoretikov/teoretičiek, ktorí majú za sebou veľa prekladov, no napriek tomu si myslia, že vzťah medzi ich prekladateľskými skúsenosťami a vedeckou prácou o preklade nie je nevyhnutný alebo potrebný. Prečo je tento paradox tak zjavný? Mohli by sme predpokladať reflexívnu reakciu, ktorá oponuje domnienke, že je tento vzťah nevyhnutný alebo všeobecne žiaduci. To by bolo v súlade s obdobím prehnanej reakcie proti preskriptivizmu, ktorý hovoril prekladateľom/prekladateľkám, ako je potrebné prekladať (prekvapivo ani jeden z respondentov sa o ňom nezmienil).

Skutočné argumenty sú napriek tomu miernejšie a môžeme ich rozdeliť do kategórií nasledovne:

Graf 3.„Mal by byť medzi vedeckou prácou a prekladateľskou činnosťou veľký vzťah? 186 respondentov). Percentuálne zastúpenie odpovedí áno, nie („nemusí“) a možno na základe počtu článkov, ktoré boli zverejnené s hrubými číslami v zátvorkách, ktoré uviedli respondenti
Graf 3.

5.3.1Prax a teória sú dve rozdielne veci

Všeobecným stanoviskom je, že sa snažíme vyzdvihnúť nezávislosť týchto pojmov, a tým predpokladať objektívnosť výskumu. Teoretici/teoretičky deskriptívnej translatológie raz údajne tvrdili, a to nepravdivo, že na to, aby ste študovali morskú biológiu, nemusíte byť mäkkýšom. Teraz však nájdeme rovnaké analógie aj v medicíne:

  • „Ani lekársky výskum sa nezameriava na liečbu práve toho lekára, ktorý vykonáva daný výskum.“

  • „Musí byť psychiater psychopatom? Translatológ/translatologička by však mal byť informovaný o faktoroch prekladateľskej praxe, ktorá sa týka jeho/jej oblasti výskumu.“

  • „Výskumník/výskumníčka, ktorý sa zaoberá rakovinou, nemusí byť onkologickým pacientom/pacientkou.“

  • „Porovnanie: muzikológovia/literárni vedci/umeleckí kritici sa môžu zaoberať hudbou/kreatívnym písaním/maľovaním, ale to sa ešte nemusí javiť ako ich kvalifikácia.“

5.3.2Teória je teória

Jedným z argumentov bolo, že teória (zriedkavo výskum) je vo svojej podstate „nezávislá“:

  • „Zaujímam sa len o teóriu, nie o prax.“

  • „Keďže je veda len spôsob metareflexie predmetu skúmania, neučí ako prekladať.“

  • „Môj výskum je teoretický, bez bezprostredného vzťahu k praxi.“

  • „V mojej prekladateľskej praxi by som mohol aplikovať niektoré z mojich výskumných zistení/nápadov aj napriek tomu, že by som cítil rozdiel medzi teóriou a praxou v reakciách niektorých klientov/klientiek a kolegov/kolegýň.“

5.3.3Vzťahy sú len v niektorých oblastiach

Podľa kompatibilistov existujú určité druhy výskumu, ktoré by sa mali vzťahovať na prax:

  • „Vo všeobecnosti by mal byť medzi nimi vzťah (najmä pokiaľ ide o odborný preklad, aby sme porozumeli požiadavkám trhu a jeho obmedzeniam).

    Na druhej strane si však viem predstaviť prekladateľský výskum, ktorý by vykonávali teoretici/teoretičky bez praxe.“

  • „Teoretici/teoretičky by mali kvôli výskumom a experimentom, ktoré sa zameriavajú najmä na prax, jednoznačne vedieť, aká môže byť skutočná situácia v príslušnej oblasti.“

5.3.4Pre prax je potrebná vedecká práca

Čo sa týka potrebných vzťahov, našli sme argumenty, že pre prekladateľskú prax je potrebný výskum aj teória, a to z etických dôvodov:

  • „Žiadna forma prekladu nie je eticky neutrálnou činnosťou.“

  • „Dokonca aj preklad technických textov má ďalekosiahle etické dôsledky.“

  • „Myslím si, že potrebujeme viac príspevkov/výskumu, ktoré by vytvorili spojitosť medzi metodologickými, teoretickými/deskriptívnymi a aplikovanými oblasťami translatológie, ktoré by si tak boli navzájom prínosné.

V odpovediach sa neuvádza, prečo si etické správanie vyžaduje výskumnú prácu, ani to, aké skutočné výhody by tieto vzťahy mohli priniesť.

5.3.5Výskum by mal byť prakticky zameraný

Zatiaľ čo jedni tvrdia, že pre prax je potrebná vedecká práca, iní trvajú na tom,

že vedecká práca by sa mala zaoberať problémami z praxe:

  • „Translatológia je aplikovaná disciplína. Nemôže existovať bez priameho vzťahu a spätnej väzby od samotnej prekladateľskej činnosti.“

  • „Myslím si, že vedecká práca týmto spôsobom viac reflektuje prekladateľskú realitu a má na ňu priaznivý vplyv.

  • „Translatológia teoretizuje prekladateľskú činnosť. Som prekladateľ/prekladateľka.“

  • „Áno, je akýmsi empirickým dôkazom.“

5.3.6Prečo sa pýtame?

Občas sa vyskytli odpovede, ktoré považovali samotnú otázku za problém, ktorý je potrebné riešiť. Napríklad:

  • „Samotná otázka odhaľuje alarmujúci rozdiel, ktorý ešte stále prevláda medzi touto dvojicou. Moja prax bola vždy matkou mojej teoretickej perspektívy a tá zase vždy spätne pôsobí na prax a pomáha ju rozvíjať.“

Táto súvislosť je pre tohto respondenta očividná a potrebná, no nie je to tak aj v prípade mnohých iných teoretikov/teoretičiek, a už vôbec nie v prípade neakademických praktikov/praktičiek. Práve toto je hlavným dôvodom, prečo stálo za to položiť si túto základnú otázku.

6.Závery

Naším hlavným záverom je, že 96 % teoretikov/teoretičiek z našej vzorky (v skutočnosti 296 respondentov odpovedalo na túto otázku) prekladá a tlmočí pravidelne. Tým pádom si dovolíme v rozpore s Durbanom a Newmarkom tvrdiť, že prevažná väčšina teoretikov/teoretičiek určite vie, čo znamená prekladať. Okrem tejto veľmi praktickej interakcie je však vzťah medzi výskumnou prácou a profesionálnou praxou oveľa zložitejší. Naše rôznorodé otázky a analýzy viedli k nasledujúcim predbežným záverom.

Keďže približne 43 % našej vzorky poukázalo na to, že preklad bol v minulosti ich primárnou platenou činnosťou, mnoho teoretikov/teoretičiek prešlo v určitom období od profesionálneho prekladu k vedeckej činnosti. To však samozrejme neznamená, že nevykonávali žiadne iné činnosti. Približne tretina vzorky sa nezapojila do prekladateľských alebo tlmočníckych činností vo veku 25 rokov. Vykonávali rôzne profesionálne činnosti a toto odlišné pozadie možno obohatilo translatológiu o produktívnu zmes teórií poznania a výskumných poznatkov. Je však pravdepodobnejšie, že mladší teoretici/teoretičky mali odbornú prekladateľskú prípravu a väčšiu tendenciu kombinovať prekladateľské činnosti s vedeckou prácou. To by mohlo znamenať, že si translatológia buduje silnejší vzťah s prekladateľskou profesiou, aj keď sa znižuje počet neprekladateľských skúseností.

Zároveň však neexistuje žiadny náznak toho, že prekladateľské činnosti musia brániť vedeckej produktívnosti, a taktiež sú prípady, keď sa teoretici/teoretičky vo všetkých obdobiach svojej kariéry snažia nájsť spôsob ako skombinovať obe činnosti. Predsa však existujú náznaky, že vedecká práca sa môže len ťažko kombinovať s prekladom, a to kvôli faktorom ako nedostatok času, právny zákaz a/alebo preto, že preklady nie sú považované za produkty výskumu. Vo všeobecnosti by sa chceli niektorí teoretici/teoretičky pokúsiť prekladať ešte viac ako sú schopní.

Prakticky všetci teoretici/teoretičky, ktorí vykonávajú prekladateľskú profesiu, kombinujú viac ako len jednu oblasť. Výnimkou je deväť teoretikov/teoretičiek, ktorí sa venovali len konferenčnému tlmočeniu ako primárnej činnosti. Bohužiaľ, nemáme žiadnu komparatívnu štúdiu o multisektorovom zamestnaní medzi prekladateľmi/prekladateľkami, ktorí nie sú teoretikmi/teoretičkami, ale malý počet parciálnych dotazníkov (zhrnuté v Pym et al. 2012Pym, Anthony, François Grin, Claudio Sfreddo, and Andy L. J. Chan 2012The Status of the Translation Profession in the European Union. Luxembourg: European Commission.Google Scholar, 87–88) poukazuje na to, že diverzita v zamestnaní môže byť podobná.

Vo voľných odpovediach na naše otázky ohľadom vzťahu medzi výskumom a prekladateľskými činnosťami, 26 % z 254 teoretikov/teoretičiek uviedlo, že tento vzťah nie je nevyhnutný, aj keď dokonca uznali, že v ich prípadoch so sebou prinášal výhody.

Na záver, v našom dotazníku sme sa venovali prechodu teoretikov/teoretičiek z ich profesionálnych činností k translatológii, a nie naopak: o tých, ktorí prešli od translatológie k iným záujmom, nemáme informácie. Možno prešli k prekladu, ale aj k širším výskumným oblastiam. Detailnejší výskum, ako to nazývajú, je nevyhnutný, aby preskúmal nielen spôsob, akým profesionálny preklad prispieva k výskumu, ale aj to, ako môže translatológia vplývať na profesionálny preklad.

Literatúra

Brown, Sally
2002Do Interpreters Translate? Results of an E-mail Survey of AIIC Members to Determine If Interpreters Also Work as Translators. Consortium for Training Translation Teachers. Accessed October 2015. http://​goo​.gl​/kIinas
Caminade, Monique, and Anthony Pym
1998 “Translator-training Institutions.” In Encyclopedia of Translation Studies, ed. by Mona Baker, 280–285. London: Routledge.Google Scholar
Chesterman, Andrew, and Emma Wagner
2002Can Theory Help Translators? A Dialogue between the Ivory Tower and the Wordface. Manchester: St. Jerome.Google Scholar
Durban, Chris
2011Translation. Getting it Right, A Guide to Buying Translation. Alexandria, VA: American Translators Association. Accessed October 2015. http://​goo​.gl​/gQNvXr
EST (European Society for Translation Studies)
2015Translator Training Observatory. Accessed October 2015. http://​goo​.gl​/ZjAPYQ
European Commission
2010Study on Mobility Patterns and Career Paths of EU Researchers. Final Report. Accessed October 2015. http://​goo​.gl​/d2IV0D
Fock, Holger, Martin de Haan, and Alena Lhotová
2008Comparative Income of Literary Translators in Europe. Brussels: Conseil Européen des Associations de Traducteurs Littéraires. Accessed October 2015. http://​goo​.gl​/7LRLtM
Gile, Daniel
1994 “Opening Up in Interpretation Studies.” In Translation Studies: An Interdiscipline, ed. by Mary Snell-Hornby, Franz Pöchhacker, and Klaus Kaindl, 149–158. Amsterdam: John Benjamins. CrossrefGoogle Scholar
Newmark, Peter
1988Approaches to Translation. Oxford: Pergamon Press.Google Scholar
Pym, Anthony, François Grin, Claudio Sfreddo, and Andy L. J. Chan
2012The Status of the Translation Profession in the European Union. Luxembourg: European Commission.Google Scholar
SFT (Société Française des Traducteurs)
2010Enquête tarifs traducteurs 2009. Accessed October 2015. http://​goo​.gl​/p7b2Mt

Príloha: Otázky v dotazníku

Osobné údaje

*2.

Rok narodenia

*3.

Pohlavie: muž, žena

*4.

V akej krajine žijete väčšinu roka?

Pozadie

*5.

V akých krajinách ste žili viac ako rok vrátane krajiny, v ktorej trvalo žijete?

*6.

Prekladali ste niekedy (alebo tlmočili) pravidelne? Môžete vybrať najviac 3 odpovede.

☐ Nikdy

☐ Len ako neplatená práca

☐ Ako časť primárnej činnosti (sekretárska, marketingová, vedecká)

☐ Ako sekundárne platená činnosť

☐ Ako primárna činnosť (živobytie)

☐ Iné (prosím špecifikujte)

* V akej oblasti alebo oblastiach ste vykonávali neplatenú prekladateľskú činnosť?

  • Konferenčné tlmočenie

  • Tlmočenie dialógu

  • Preklad technických textov

  • Umelecký preklad

  • Audiovizuálny preklad

  • Lokalizácia

  • Iné (prosím špecifikujte)

* Koľko rokov ste sa venovali neplatenej prekladateľskej práci?

* V ktorých oblastiach ste vykonávali Vašu primárnu činnosť?

* Akému typu prekladu ste sa venovali, keď bol preklad súčasťou Vašej primárnej činnosti? (môžete vybrať viac ako jednu možnosť)

  • Konferenčné tlmočenie

  • Tlmočenie dialógu

  • Preklad technických textov

  • Umelecký preklad

  • Audiovizuálny preklad

  • Lokalizácia

  • Iné (prosím špecifikujte)

* Ako dlho ste sa venovali prekladu ako sekundárnej činnosti?

* V akej oblasti alebo oblastiach ste pracovali najčastejšie, keď bol preklad Vašou primárnou činnosťou?

  • Konferenčné tlmočenie

  • Tlmočenie dialógu

  • Preklad technických textov

  • Umelecký preklad

  • Audiovizuálny preklad

  • Lokalizácia

  • Iné (prosím špecifikujte)

* Ako dlho ste sa venovali prekladu ako primárnej činnosti?

* Ak ste označili možnosť „iné“, prosím špecifikujte oblasť alebo oblasti Vašej prekladateľskej činnosti.

  • Konferenčné tlmočenie

  • Tlmočenie dialógu

  • Preklad technických textov

  • Umelecký preklad

  • Audiovizuálny preklad

  • Lokalizácia

  • Iné (prosím špecifikujte)

* Ak ste označili možnosť „iné“ , prosím špecifikujte počet rokov.

Translatológia

*7.

Máte odborné prekladateľské alebo tlmočnícke vzdelanie? Áno, Nie

* Ktorý stupeň prekladateľského alebo tlmočníckeho vzdelania ste dosiahli?

  • Bakalársky

  • Magisterský

  • PhD.

  • Iné (prosím špecifikujte)

*8.

Pracujete alebo pracovali ste v translatológii alebo s prekladom/tlmočením vo veku okolo 25 rokov?

Ak nie, prosím špecifikujte všeobecnú oblasť, v ktorej ste pracovali. Áno/Nie.

* Vysvetlite prosím, v akej oblasti ste pracovali, keď ste mali približne 24 rokov.

*9.

Koľko vedeckých článkov alebo kníh o preklade alebo tlmočení ste publikovali?

0–5 6–10 11–20 21–30 Viac ako 30.

*10.

Je medzi Vašou vedeckou prácou a prekladateľskou činnosťou výrazný vzťah? Mal by byť?

Korešpondenčná adresa

Esther Torres-Simónová

Department dʼEstudis anglesos i alemanys

Universitat Rovira i Virgili

Av. Catalunya 35

43002 TARRAGONA

Spain

ester.torres@urv.cat

Co-author information

Anthony Pym
Department dʼEstudis anglesos i alemanys
Universitat Rovira i Virgili
anthony.pym@urv.cat