3.1Pohlavie, krajina a vek

Sedemdesiat percent z 305 respondentov boli ženy, čo je približne v súlade s prekladateľskou profesiou, v ktorej sa zastúpenie žien odhaduje na „70 % alebo viac“ (Pym et al. 2002, 3). Respondenti pochádzali z 51 krajín, primárne z Európy. Najviac zastúpené boli krajiny ako Nemecko, Fínsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo a Taliansko. V takomto poradí sú zhruba zastúpené aj v členstve EST (avšak nadmerné zastúpenie má v prieskume Fínsko). Veková hranica respondentov bola od 22 do 80 rokov, pričom najviac respondentov bolo vo veku 30 až 40 rokov (pozri Graf 1).

Graf 1.Rozdelenie respondentov podľa veku (212 žien a 93 mužov, vo veku 22 až 80 rokov)

3.2Medzinárodná mobilita

Keď sme sa spýtali respondentov na počet krajín, v ktorých žili „viac než jeden rok“, len 29 % teoretikov/teoretičiek uviedlo len jednu krajinu, 40 % žilo v dvoch krajinách, 22 % v troch a zvyšok respondentov uviedlo viac krajín. Takže 71 % z nich by sme mohli v tomto prípade nazvať „medzinárodne mobilnými“. To poukazuje na vysokú tendenciu k mobilite, napriek tomu, že nemáme žiadne údaje, ktoré by umožnili porovnať týchto respondentov s neakademickými prekladateľmi/prekladateľkami a tlmočníkmi/tlmočníčkami. Avšak stupeň mobility účastníkov/účastníčok by bol napriek tomu vyšší ako výskumníkov/výskumníčok vo všeobecnosti. V správe Európskej komisie sa uvádza, že 56 % výskumníkov/výskumníčok z vysokoškolských inštitúcii v Európe sú „medzinárodne mobilní“, pričom „mobilný“ sa definuje ako „niekto, kto pracoval minimálne tri mesiace v inej krajine, ako v tej, v ktorej získal svoje najvyššie vysokoškolské vzdelanie“ (Európska komisia 2010, 72), čo posúva latku oveľa nižšie, než náš prieskum.

3.3Akademická príprava

Do poslednej časti prieskumu, ktorá bola zameraná na akademickú prípravu, sa z celkového počtu 305 respondentov zapojilo 274. Aj keď nemáme informácie o tom, prečo sa 31 respondentov rozhodlo neodpovedať na túto otázku, výsledná vzorka poukazuje na skupinu vysokoškolsky vzdelaných profesionálov. Títo respondenti mali titul z prekladateľstva a zároveň špecializovanú vysokoškolskú akademickú kvalifikáciu (185 respondentov), 50 % respondentov malo titul PhD., 3,5 % participantov boli doktorandi/doktorandky a zvyšných 34 % malo magisterský titul.

Iba 68 % z 274 teoretikov/teoretičiek, ktorí odpovedali na túto otázku, uviedlo, že má „odborné prekladateľské a tlmočnícke vzdelanie“, čo možno považovať za prekvapivo nízke. Napriek tomu je toto číslo v porovnaní s tabuľkou profesionálnych prekladateľov/prekladateliek vyššie. Podľa prieskumu Francúzskej spoločnosti prekladateľov, do ktorého sa zapojilo 1377 respondentov, len 61 % dosiahlo vysokoškolské vzdelanie z prekladu alebo tlmočenia (SFT 2010, 10).

To znamená, že počet teoretikov/teoretičiek s odbornou prekladateľskou prípravou je obzvlášť vyšší u respondentov, ktorí majú menej než 40 rokov (Tabuľka 1). Vo väčšine prípadov možno tento vzťah vysvetliť ako nedostatok prakticky zameraných prekladateľských programov v čase, keď teoretici/teoretičky pôsobili na univerzitách. V roku 1980 existovalo 108 študijných programov prekladateľstva a/alebo tlmočníctva (Caminadeová a Pym 1998) a v porovnaní s rokom 2015 bolo na univerzitách viac než 500 programov (EST 2015). To znamená, že vysoký nárast počtu programov aj naďalej súvisí s vedeckou komunitou: čím ste starší, tým menej máte chuť získať odborné vzdelanie z prekladu alebo tlmočenia.

Tento relatívny nedostatok odbornej prípravy vysvetľuje, že na túto otázku odpovedalo len 67 % z 274 respondentov. Ako odpoveď uviedli, že v oblasti translatológie alebo prekladu či tlmočenia pracovali v období, keď mali približne dvadsaťpäť rokov. To znamená, že 33 % respondentov sa venovalo iným činnostiam. Toto číslo je približne rovnaké, ako údaje z Francúzskej spoločnosti prekladateľov, podľa ktorých sa 38 % prekladateľov/prekladateliek do začiatku svojej kariéry venovalo inej činnosti než prekladaniu (SFT 2010, 11). A  čomu sa teda venovalo tých 91 teoretikov/teoretičiek? Analýza informuje o druhoch činností, ktoré spadajú do záujmov prekladu: 29 % sa zaoberalo jazykom a lingvistikou, 20 % sa zameriavalo na výučbu, 14 % predstavovali študenti/študentky (prevažne doktorandi/doktorandky), 8 % činností bolo zameraných na „obchod a financie“, ďalších 8 % na „literatúru“ a potom nasleduje dlhý zoznam menej frekventovaných činností, ako „umenie“, žurnalistika, „zvieratá“, cestovný ruch, antropológia, archeológia, stavebníctvo, inžinierstvo, filmová produkcia a vojenská služba.

4.1Preklad a tlmočenie vo všeobecnosti

Spýtali sme sa teoretikov/teoretičiek, či už niekedy prekladali pravidelne a na výber sme im ponúkli 5 možností na odpoveď: nikdy, neplatená práca, ako súčasť inej platenej činnosti, druhotne platená činnosť, primárna činnosť (vaše živobytie) a iné. Termín „pravidelne“ nemal žiadne obmedzenia a respondenti si mohli zvoliť až tri možnosti, keďže sa väčšina z nich počas rôznych štádií svojej kariéry venovala rôznym typom prekladov. Na túto otázku odpovedalo 296 respondentov. Keďže len 13 respondentov (4 %) zvolilo možnosť nikdy, táto odpoveď tým logicky vylučuje ostatné odpovede. Z toho možno usúdiť, že 283 teoretikov/teoretičiek, čo predstavuje 96 % respondentov, ktorí odpovedali na túto otázku, prekladalo pravidelne.

Počet odpovedí znázorňuje Graf 2. Preklad (ďalej vrátane tlmočenia) bol druhotne platenou činnosťou pre 168 z 296 teoretikov/teoretičiek, ktorí odpovedali na túto otázku (57 %), pričom asi nie je prekvapujúce, že preklad je činnosť, ktorá sa niekedy celkom ľahko kombinuje s vedeckou prácou. Veľmi zaujímavé je, že pre 127 respondentov (čo je približne 43 % odpovedí na túto otázku) bol preklad primárnou činnosťou, čo znamená, že veľký počet teoretikov/teoretičiek v istom štádiu zmenilo svoje zameranie z profesionálneho prekladu na vedeckú prácu.

Zaujímalo nás, ako spolu súviseli akademická kariéra a preklad. Dospeli sme k dvom možným ukazovateľom: počtu publikovaných vedeckých článkov (Tabuľka 2) a veku (Tabuľka 3). Ani v jednom prípade však nebolo možné určiť presný vzorec pre možnosť nikdy, keďže počet takýchto odpovedí bol veľmi nízky. V prípade odpovedí primárna a sekundárna činnosť bolo možné určiť presný vzorec, keďže teoretici/teoretičky, ktorí publikovali menej boli na druhej strane oveľa aktívnejší v inej prekladateľskej činnosti (pozri údaje tučným písmom v tabuľke 2).

Graf 2.„Prekladali ste (alebo tlmočili) niekedy pravidelne? Môžete si zvoliť až tri odpovede.“ 296 respondentov zvolilo každú činnosť, pričom sme spolu získali 389 odpovedí

To si vyžaduje vysvetlenie. Skúsenejší teoretici/teoretičky uviedli všetky svoje predchádzajúce činnosti, takže mali teoreticky oveľa viac príležitostí angažovať sa v preklade, pričom stále uvádzali, že sa prekladaniu venovali menej. Možno predpokladať, že tento vzťah nie je podmienený vekom (t. j. preklad nie je niečo, čomu sa ľudia venujú, keď sú mladí, ale ani niečo, čomu sa venujú, keď sú starší). To čiastočne potvrdzuje analýza veku (pozri Tabuľka 3), pričom teoretici/teoretičky vo veku 30 a viac rokov vyjadrovali jasný vzorec: čím starší boli respondenti, tým menej prekladali. Teda táto hypotéza v skutočnosti znamená, že kombinácia vedeckého pôsobenia a prekladu ako primárnej a sekundárnej činnosti predstavuje rastúci trend na čele s mladými teoretikmi/teoretičkami.

Na základe údajov získaných z dotazníka sme skúmali rôzne translatologické oblasti, v ktorých boli teoretici/teoretičky aktívni popri každom type zamestnania. V tomto prípade sme zistili frekvenciu činností z rôznych oblastí (Tabuľka 4), pričom berieme do úvahy, že si respondenti mohli vybrať viac než jednu činnosť (a samozrejme, viac než jednu oblasť). Čísla poukazujú na zvláštny status zvolenej možnosti neplatená práca, čo je jediný prípad, keď sa umelecký preklad spomínal častejšie než preklad technických textov (pozri čísla tučným písmom v tabuľke 4). Ďalšie zistenia v súvislosti s týmito údajmi budú po zvážení všetkých typov činností uvedené osobitne nižšie.

Ak berieme do úvahy koľko rokov vykonávali respondenti každý typ činnosti, Tabuľka 5 uvádza, že čím menej sú prekladatelia/prekladateľky závislí na prekladaní z hľadiska živobytia (v tabuľke sprava), tým menej rokov túto činnosť vykonávajú. Inými slovami, najdlhšie obdobie vykonávania danej činnosti predstavuje preklad ako primárna alebo sekundárna činnosť (čo zároveň predstavuje 31 % a 33 % odpovedí v každej kategórii v tomto poradí).

Zároveň sme sa zaujímali o rôzne translatologické oblasti, ktoré kombinovali teoretici/teoretičky. V tejto súvislosti sme sa zamerali na tie oblasti, ktoré boli zvolené pre preklad ako primárnu činnosť, následne sme vyrátali percentá teoretikov/teoretičiek, ktorí kombinovali svoje činnosti s inými. Napríklad, 38 teoretikov/teoretičiek uviedlo, že konferenčné tlmočenie bolo ich primárnou činnosťou, ale 61 % z nich (23) sa v tom istom čase zároveň venovalo prekladu technických textov, 45 % sa venovalo tlmočeniu rozhovorov, 18 % umeleckému prekladu, 13 % audiovizuálnemu prekladu (AVT) a 8 % sa venovalo lokalizácii (L10n) (pozri Tabuľka 6 – keďže sa väčšina teoretikov/teoretičiek venovala kombinovaným činnostiam, po spočítaní to percentuálne predstavuje viac než 100 %). V skutočnosti sa len 23 % (8) z 38 konferenčných tlmočníkov/tlmočníčok venovalo konferenčnému tlmočeniu samostatne. Tieto zistenia sa zhodujú s Brownovej výskumom (2002), v ktorom sa zistilo, že 70 % z 374 členov/členiek AIIC sa profesionálne venovalo aj písomnému prekladu. Vo všeobecnosti to znamená, že len veľmi malý počet akademických prekladateľov/prekladateliek pracuje len v jednej oblasti a že sa v podstate každý prekladateľ/prekladateľka venoval v istom období prekladu technických textov. Zároveň pozorujeme spoločný výskyt konferenčného tlmočenia a tlmočenia rozhovorov, a zjavnú nekompatibilitu lokalizácie s tlmočením rozhovorov, umeleckým alebo audiovizuálnym prekladom (hoci len 19 teoretikov/teoretičiek zvolilo ako svoju primárnu činnosť lokalizáciu).

Teraz sa zameráme na každú aktivitu osobitne.

4.2Preklad ako primárna činnosť

Spýtali sme sa respondentov, ktorí uviedli, že preklad bol ich primárnou činnosťou, akému druhu prekladu sa venovali a ako dlho. Túto možnosť celkovo zvolilo 127 teoretikov/teoretičiek, pričom si mohli zvoliť rôzny počet typov prekladov. Celkovo uviedli 233 odpovedí.

Ak berieme do úvahy typ prekladu, najčastejšou odpoveďou bol preklad technických textov (36 %), následne konferenčné tlmočenie (16), umelecký preklad (10), tlmočenie rozhovorov (9), lokalizácia (8) a audiovizuálny preklad (5). V odpovedi iné sme získali odpovede ako súdny preklad, umenie, vzdelanie, financie, marketing a náboženstvo.

Možno viac prekvapujúce je to, ako dlho bola pre respondenta daná činnosť primárnou: najkratšie obdobie spojené s prekladom bolo šesť mesiacov, najdlhšie obdobie 40 rokov, avšak 57 % z odpovedí (68 teoretikov/teoretičiek) uviedlo obdobie dlhšie ako šesť rokov, vrátane 31 % respondentov, ktorí uviedli obdobie dlhšie než desať rokov. Zistili sme, že skupina teoretikov/teoretičiek, ktorá sa venovala prekladu ako primárnej činnosti viac ako desať rokov zahŕňala výrazne nižšie percento žien (54 %, v porovnaní so vzorkou 70 % ako celku).

Ukázalo sa, že i keď sa teoretici/teoretičky venujú prekladu a tlmočeniu, nemá to výrazne negatívny vplyv na ich vedeckú činnosť: 15 % z celej skupiny, ktorí sa venovali prekladaniu ako primárnej činnosti (127 respondentov) publikovalo viac než 30 článkov, v porovnaní s 12 % respondentov našej vzorky ako celku (274 respondentov). Potom je tu opäť staršia skupina teoretikov/teoretičiek (keďže publikácia článkov je zdĺhavý proces). Na kompenzáciu negatívneho vplyvu by sme si mohli vziať napríklad 159 teoretikov/teoretičiek vo veku 40 alebo viac rokov a zistili by sme, že 31 % z nich samostatne publikuje viac než 30 článkov. Zo 159 starších teoretikov/teoretičiek, z ktorých si 69 % zvolilo preklad ako primárnu činnosť, 26 % respondentov publikuje viac než 30 článkov. Teda pôsobenie v oblasti prekladu, ktorý predstavuje primárnu činnosť, by mohlo byť spojené s 5 % poklesom vedeckého publikovania, čo je dosť pochopiteľné.

4.3Preklad ako sekundárne platená činnosť

168 respondentov uviedlo, že preklad bol alebo je ich sekundárne platenou činnosťou, a to bola vlastne najčastejšie uvedená odpoveď (pozri Graf 2). Typy prekladov sú porovnateľné s typmi, ktoré boli uvedené pri preklade ako primárnej činnosti (pozri Tabuľka 4), hoci sa tu vyskytujú isté poklesy v konferenčnom tlmočení a lokalizácii (4 prípady v každom z nich), čo sú prevažne činnosti, ktoré si tak ľahko neosvojíte alebo ktoré tak ľahko nezanecháte. Zároveň tu možno pozorovať značný nárast v oblasti umeleckého prekladu (25 prípadov), čo je taktiež dosť pochopiteľné: ak Váš hlavný príjem pochádza z práce na univerzite, môžete si dovoliť prekladať literatúru. Podľa prieskumu Európskej rady spoločností umeleckých prekladateľov (CEATL) sa príjem prekladateľa/prekladateľky umeleckej literatúry v Európe pohybuje medzi 40 až 67 % toho, čo zarobí pracovník/pracovníčka v priemysle (Fock et al. 2008, 69).

Počet rokov, počas ktorých respondenti pôsobili v oblasti prekladu ako sekundárnej činnosti je približne rovnaký ako u tých, ktorí sa venovali prekladu ako primárnej činnosti (pozri Tabuľka 5), so značnou prevahou dlhodobého pôsobenia v oblasti prekladu viac než 10 rokov (vrátane 33 % a 31 % v rámci dvoch kategórii v takomto poradí). Tieto činnosti neboli krátkodobé.

4.4Preklad ako súčasť hlavnej činnosti

Iba 44 zo 47 respondentov, ktorí uviedli, že preklad bol „súčasťou ich hlavnej činnosti“, špecifikovalo o akú aktivitu ide. Tých 44 respondentov uviedlo, že väčšina tejto práce (59 % z prípadov) spadá do oblasti školstva (pozri Tabuľka 7). To znamená, že títo teoretici/teoretičky prekladali počas ich práce na univerzite buď pre súkromné účely, alebo pre univerzitný personál. Išlo však aj o mnohé iné oblasti: obchod a financie (20 %), „umenie“ (6 %), administratíva (5 %), „ľudské zdroje“ (5 %) a „ťažký priemysel“ (5 %). I keď tieto údaje uviedli samotní respondenti, je veľmi ťažké presne zadeliť jednotlivé oblasti do kategórií. Mohli by sme však predpokladať, že „administratíva“ a „ľudské zdroje“ by mohli byť súčasťou univerzitného systému, a tým by sa zvýšili percentá pre „školstvo“.

To by vysvetľovalo, prečo preklad technických textov predstavuje vyššie percento, než preklad ako primárna alebo sekundárna činnosť (38 % v porovnaní s 36 %, pozri Tabuľka 4), keďže ide prevažne o vzdelávací alebo výskumný materiál.

Ak berieme do úvahy počet rokov, počas ktorých sa respondenti venovali danej činnosti, je to približne 2 až 5 rokov (51 %), čo je značne menej než v prípade prekladu ako primárnej alebo sekundárnej činnosti (39 % a 32 % sa venovalo činnosti 2 až 5 rokov). Predsa len chceme upozorniť, že 27 % z respondentov, ktorí sa zapojili do nášho prieskumu, sa venovalo danej činnosti viac než desať rokov.

4.5Preklad len ako neplatená práca

30 respondentov, ktorí uviedli, že sa venujú prekladu ako neplatenej práci, tvrdia, že väčšinu ich práce predstavuje umelecký preklad (28 %), preklad technických textov (23 %), čo dokumentuje Tabuľka 4. Participanti však uviedli aj všetky ostatné oblasti: 14 % tlmočenie rozhovorov, 14 % konferenčné tlmočenie, 2 % audiovizuálny preklad a 2 % lokalizácia. Najvyšší počet odpovedí predstavovala možnosť iné (17 %), v ktorej sa spomínali preklady hudby, brožúr atď.

Počet rokov, počas ktorých sa respondenti venovali tomuto druhu činnosti, bol oproti všetkým ostatným činnostiam nižší, t. j. 22 % uviedlo, že sa danej činnosti venovalo menej než jeden rok a zvyšných 37 % sa venovalo činnosti od dva do päť rokov (Tabuľka 5). To môže poukazovať na to, že neplatená práca je skôr krátkodobým javom a najviac odpovedí ďalej poukazuje na to, že túto činnosť vykonávajú alebo ju vykonávali len „príležitostne“. Napriek tomu, sedem respondentov zvolilo možnosť, že vykonávali neplatenú činnosť viac ako desať rokov, čo je dôležité zistenie. Môžeme tu vidieť aj účasť komunity, ako je to v prípade neziskových organizácií a práce pre „malú obec v Maďarsku, ktorá si nemohla dovoliť pravidelné preklady.“

4.6Iné druhy činností

Len štyria respondenti sa hlásili k takým druhom činností, ktoré sa výrazne odlišovali od ostatných kategórií. Išlo o autorský preklad (v dvoch prípadoch), korektúru prekladov (1) a „tlmočenie pre rodinu“ (1). Všetky tieto činnosti sa konkrétne vykonávali viac než desať rokov.

5.1Pozitívny vzťah medzi vedeckou prácou a prekladateľskou činnosťou

Pokúsili sme sa kategorizovať množstvo odpovedí respondentov, ktorí videli medzi vedeckou prácou a praxou výhodný (a preto „pozitívny“) vzťah. Uskutočňujeme to na základe vzťahov, ktoré vznikli medzi termínmi „prax“, „vedecká práca“ (mnoho respondentov uviedlo „teóriu“) a „výučba“, čo je tretím termínom, ktorý sa nachádzal v odpovediach. Spôsoby opisu týchto vzťahov môžeme analyzovať ako „typy argumentov“ a sú uvedené v tabuľke 8.

Nižšie uvádzame názorný prehľad o každom z týchto vzťahov.

5.2Prekážky vo vzťahu medzi vedeckou prácou a prekladateľskou činnosťou

Niektoré z odpovedí tých respondentov, podľa ktorých medzi nimi existuje vzťah a tých, ktorí tvrdili opak, zahŕňali dôvody, ktoré dokážu vysvetliť, prečo sa medzi vedeckou prácou a prekladateľskými činnosťami nenachádza viac interakcie. Odpovedí bolo vrátane týchto riadkov okolo sedem, určite však pre kvantitatívnu distribúciu nemali veľký význam. Kategorizácia argumentov je nasledovná:

5.3Potrebné (ne)vzťahy medzi vedeckou prácou a prekladateľskou činnosťou

Ako sme už spomínali, respondentov sme sa taktiež spýtali, či by mala byť medzi vedeckou prácou a prekladateľskou činnosťou veľká súvislosť. Z 205 odpovedí na túto otázku, len 51 % poukázalo na to, že by tam súvislosť „mala byť“, zatiaľ čo 26 % odpovedalo, že to tak nie je. Prekvapujúce však je, že 74% tvrdilo, že medzi ich vlastnou vedeckou prácou a prekladateľskou činnosťou je veľká súvislosť. To znamená, ako tvrdia mnohí teoretici/teoretičky, že medzi nimi existuje prospešný vzťah (v ich osobných prípadoch), ale nemusí byť. Aj napriek tomu, že sme v našom dotazníku uviedli modálne „(nie) je“, logika odpovedí skôr vyjadrovala „(ne)musí“: tento vzťah môže byť prospešný, ale nie je to podmienkou.

Ak si položíme otázku, či by „medzi vedeckou prácou a prekladateľskou činnosťou mal byť veľký vzťah“ a odpovede by sme rozdelili na áno, nie (chápané ako „nemusí“) a možno, tak podľa čísel, ktoré by zverejnil teoretik/teoretička, by sa rozdelenie značne odlišovalo (pozri Graf 3). Najmenej 16 z 22 teoretikov/teoretičiek, ktorí publikovali viac ako 30 článkov (73 %), si nemyslí, že je nevyhnutné, aby bol medzi nimi záväzný vzťah. Napriek tomu, 9 teoretikov/teoretičiek (56 %) z tej istej skupiny uviedlo, že prekladanie je ich primárnou činnosťou a 6 teoretikov/teoretičiek (38 %) to opísalo ako sekundárnu činnosť. Takže máme veľkú skupinu teoretikov/teoretičiek, ktorí majú za sebou veľa prekladov, no napriek tomu si myslia, že vzťah medzi ich prekladateľskými skúsenosťami a vedeckou prácou o preklade nie je nevyhnutný alebo potrebný. Prečo je tento paradox tak zjavný? Mohli by sme predpokladať reflexívnu reakciu, ktorá oponuje domnienke, že je tento vzťah nevyhnutný alebo všeobecne žiaduci. To by bolo v súlade s obdobím prehnanej reakcie proti preskriptivizmu, ktorý hovoril prekladateľom/prekladateľkám, ako je potrebné prekladať (prekvapivo ani jeden z respondentov sa o ňom nezmienil).

Skutočné argumenty sú napriek tomu miernejšie a môžeme ich rozdeliť do kategórií nasledovne:

Graf 3.„Mal by byť medzi vedeckou prácou a prekladateľskou činnosťou veľký vzťah? 186 respondentov). Percentuálne zastúpenie odpovedí áno, nie („nemusí“) a možno na základe počtu článkov, ktoré boli zverejnené s hrubými číslami v zátvorkách, ktoré uviedli respondenti